Projekt ešte v lete dostal stopku od poľského protimonopolného úradu. „Nikto nevie, čo sa stane,“ citoval Reuters svoj zdroj z Gazpromu s tým, že budúcnosť plynovodu Nord Stream II je neistá. Zámer totiž čelí politickým i regulačným prekážkam. Niektorí členovia EÚ a tiež Spojené štáty varujú, že plynovod by zvýšil závislosť Európy od Ruska, a tým by ohrozil jej energetickú bezpečnosť. EÚ odoberá z Ruska asi tretinu svojej ročnej spotreby plynu.
Aktuálne Gazprom posiela plyn do Nemecka cez Baltické more dvojitým podmorským plynovodom Nord Stream. Navrhovaný projekt Nord Stream II počítal s ďalším dvojitým potrubím, ktoré malo zdvojnásobiť kapacitu prepravy na 110 miliárd kubických metrov ročne.
Ako sa pre Pravdu vyjadrila Małgorzata Kozak, riaditeľka oddelenia pre rozvoj trhu z poľského Regulačného úradu pre energie: „Poľská vláda ako ani poľský regulátor nepodporujú stavbu Nord Stream II, keďže sme toho názoru, že by sa mali najprv využiť existujúce kapacity systému, pričom všetky členské štáty EÚ podporujú stavbu prepojenia sever-juh. Nie je žiadnym tajomstvom, že poľský protimonopolný úrad odmietol žiadosť na vytvorenie konzorcia, ktoré plánovalo stavbu Nord Streamu II. Dôvody boli ekonomické a právne, primárne z hľadiska trhu, ktorý by bol podľa nás príliš koncentrovaný.“
Na pripomenutie, konzorcium, ktoré plánovalo stavbu, pozostávalo z najväčších hráčov na trhu: PAO Gazprom, Ruská federácia, E.ON Global Commodities SE, Nemecko, ENGIE SA, Francúzsko, OMV Nord Stream II Holding AG, Švajčiarsko, Shell Exploration and Production (LXXI) B.V., Holandsko a Wintershall Nederland B.V., Holandsko.
Poľský protimonopolný úrad pritom už v auguste jasne deklaroval svoj postoj: „Vrátenie žiadosti znamená, že poľský protimonopolný úrad nepovoľuje vznik konzorcia šiestich firiem, ktoré chceli stavať Nord Stream II. Týmto zastavujeme túto dohodu,“ uvádza v oficiálnom vyhlásení poľského protimonopolného úradu (UOKiK) jeho prezident Marek Niechciał.
Zastavenie stavby Nord Stream II by bolo víťazstvom pre Slovensko, ale aj ďalšie krajiny, ktoré žiadali celú vec prerokovať ešte na decembrovom summite EÚ. Proti stavbe sa okrem Slovenska postavili aj Česko, Bulharsko, Estónsko, Grécko, Maďarsko, Litva, Lotyšsko, Poľsko a Rumunsko. Premiér Robert Fico otázku Nord Streamu II už na summite v Bruseli otvoril, ale neúspešne. Nemecká kancelárka tvrdila, že ide o „obchodnú, nie politickú záležitosť“.
Odborníci s tým nesúhlasili vzhľadom na sankcie proti Rusku za zabratie Krymu a vojnu na Ukrajine. Nord Stream II mal po spustení podľa ruskej strany ukončiť v roku 2019 prepravu cez Ukrajinu. Bez poplatkov za tranzit plynu by zrejme ukrajinská ekonomika skolabovala.
Aktuálnu situáciu predvídal aj veľvyslanec pre energetickú bezpečnosť vlády SR Pavol Hamžík, ktorý na otázky ohľadne aktuálnych stavieb plynovodov pre Pravdu vyhlásil: „My sa na budovanie nových plynovodov pozeráme z hľadiska dobudovania severného prúdu, teda Nord Streamu II, rozmýšľame, či Gazprom a jeho partneri získali dostatočné množstvo finančných prostriedkov, to je pre nás signifikantné. Situácia je stále otvorená napriek tomu, že bola podpísaná medzivládna dohoda. Bolo už veľa projektov, ktoré už mali byť, ako napr. Južný prúd, a dnes z nich nič nie je.“