Rokovania o rybolovných kvótach patria podľa Machalíka každoročne k najnáročnejším diplomatickým rokovaniam Rady pre poľnohospodárstvo a rybárstvo. „Slovensko, ako predsedajúca krajina, sa vyskytlo v netradičnej situácii, keď sa ako vnútrozemská krajina stalo lídrom rokovaní o rybolovných kvótach pre Baltské more. Tie sú spojené s intenzívnymi vyjednávaniami medzi Radou, Komisiou a prímorskými členskými štátmi EÚ,“ vysvetlil hovorca ministerstva.
Ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná zhodnotila, že dohoda o rybolovných kvótach pre Baltské more je dobrým kompromisom. "Dosiahnutie rovnováhy medzi udržateľnosťou morských zdrojov a sektorom rybného hospodárstva bolo veľmi náročné. Ako vnútrozemská krajina bez záujmov však bolo Slovensko ideálnym vyjednávačom,“ uviedla na margo rokovaní.
Rokovania sa týkali pridelenia kvót na lov rôznych druhov rýb vrátane tresky škvrnitej, šprota, či sleďa v Baltskom mori. Členské štáty súhlasili so znížením lovu východnej tresky škvrnitej o 25 %, západnej tresky škvrnitej o 56 %, sleďa atlantického v Rižskom zálive o 11 % a lososa vo Fínskom zálive o 20 %. Zároveň sa dohodli na zvýšení lovu sleďa (okrem Rižského zálivu), platesy, šprota a lososa (okrem Fínskeho zálivu).
Dohodnuté rybolovné kvóty boli v súlade so Spoločnou rybárskou politikou, vrátane maximálneho udržateľného výlovu a princípov viacročného plánu riadenia Baltského mora a vedeckých odporučení, predovšetkým odporučeniami Medzinárodnej rady pre výskum mora. Machalík dodal, že údaje na zvýšenie, či zníženie rybolovných objemov predkladá Európska komisia v spolupráci s Radou a Predsedníctvom na základe vedeckých údajov o aktuálnych stavoch populácií jednotlivých druhov rýb.