Podmienkou, ktorú si medzinárodní veritelia (Medzinárodný menový fond, Európska centrálna banka, Európska komisia) za ich pomoc krajine vyžiadali, boli škrty vo výdavkoch a štrukturálne reformy, ktoré Gréci nevyhnutne potrebujú. Veritelia v máji tohto roka odsúhlasili, že Grécku uvoľnia zo záchranného programu 10,3 miliardy eur. V júni im poslali prvých 7,5 miliardy eur. Včera im mali odklepnúť zvyšných 2,8 miliardy eur.
Nakoniec sa však ministri dohodli, že Grékom pošlú nateraz 1,1 miliardy eur, ďalších 1,7 miliardy eur dostanú až po tom, ako splnia všetky záväzky, čo sa očakáva do konca tohto mesiaca. Grécka vláda musí dovtedy do Bruselu zaslať chýbajúce štatistické informácie, ako grécke ministerstvá a ďalšie úrady platili cez prázdniny svoje záväzky. Slovensko sa na pomoci zadlženým Grékom doteraz podieľalo sumou viac ako 1,5 miliardy eur vo forme záruk.
Problémové Grécko v porovnaní so súčasným dianím v Európskej únii ale už také problémové nie je ako pred pár rokmi. Únia sa teraz viac sústredí na to, ako budú po novom nastavené vzťahy medzi Veľkou Britániou a úniou, keďže Briti si v júnovom referende o zotrvaní alebo odídení krajiny z únie zvolili tesnou väčšinou tzv. brexit. Ministri financií eurozóny, ale aj celej únie, ktorí pokračujú v rokovaniach aj dnes, riešia aj krízovú situáciu v jednej z najdôležitejších bánk vo svete, nemeckej banky Deutsche bank. Banke, nad ktorou visí hrozba 14-miliardovej pokuty, hrozí koniec. Ten by spustil lavínu krachov finančných domov v Španielsku, Taliansku či v spomínanom Grécku.
Krajina, na čele ktorej stojí premiér Alexis Tsipras, od minulého roka postupne zvýšila dane, škrtala platy štátnym zamestnancom, okresávala výdavky v jednotlivých rezortoch, začala s privatizáciou, ako aj klepla po prstoch podvodníkom zavedením množstva opatrení v boji s daňovými únikmi. V máji tohto roka prijal grécky parlament ďalšie zmeny v dôchodkoch a daniach za 5,4 miliardy eur ročne, následne na to prešlo parlamentom ďalšie zvyšovanie nepriamych daní za viac ako 1,8 miliardy eur ročne. V septembri grécka vláda prijala ďalší balík úsporných opatrení. Gréci tak podľa dohody splnili všetky požiadavky. Dokonca podľa odhadov by sa tamojšia ekonomika mala po siedmich rokoch oživiť. Vláda v návrhu rozpočtu na rok 2017 podľa agentúry Reuters predpokladá rast hrubého domáceho produktu (HDP) o 2,7 percenta a zníženie štátneho dlhu. Udeje sa tak vďaka väčším investíciám, najmä v cestovnom ruchu.
Vďaka obnoveniu rastu ekonomiky a predpokladanému rozpočtovému prebytku by sa mal dlh Grécka na budúci rok znížiť na 175,8 percenta HDP z tohtoročných zhruba 180 percent, čo predstavuje zhruba 320 miliárd eur. V tomto roku však medzinárodní veritelia predpokladajú pokles gréckej ekonomiky o 0,3 percenta. Od prepuknutia dlhovej krízy v roku 2010 sa ekonomika prepadla zhruba o štvrtinu. Ministri financií eurozóny včera diskutovali aj o tom, že by medzinárodní veritelia mohli odpustiť časť z gréckeho dlhu. V otázke zmiernenia gréckeho dlhu však ministri dlhodobo vylučujú zníženie jeho nominálnej veľkosti. Veritelia však podľa nich musia preskúmať možnosť zníženia úrokových sadzieb a možno aj predĺženie splatnosti dlhu, čo požaduje Medzinárodný menový fond.
Ten dlhodobo presadzuje, aby sa splátky gréckeho dlhu odsunuli o 30 rokov. Grécko pritom svoje dlhy voči eurozóne už podľa doteraz schválených pravidiel začne splácať najskôr v budúcom desaťročí a splátky úrokov mu už raz boli odpustené na desať rokov. Ak sa Grécku v tomto smere nepomôže, podľa MMF narastie dlh krajiny do roku 2050 na 250 percent HDP. MMF sa však pravdepodobne finančne nezapojí do úverovej pomoci Grécku a prijme pravdepodobne štatút zvláštneho poradcu, aby mohol figurovať pri rokovaniach medzi európskymi inštitúciami a Aténami.
Agentúrnu správu sme nahradili autorským článkom denníka Pravda.