Bude brexit znamenať koniec dnes nastavených obchodných vzťahov medzi Britániou a zvyškom únie?
Britskí voliči sa rozhodli opustiť Európsku úniu, ale nie opustiť Európu. Čo teraz musíme urobiť, je vyjednať čo najlepšiu dohodu pre európsky a britský biznis. Pozrite sa na našu ekonomiku, ktorá je jednotkou pre európske zahraničné investície. Platí to aj opačne. Potrebujeme Európu vrátane Slovenska. Británia je siedmym najvýznamnejším obchodným partnerom Slovenska. Vlani k nám smerovalo 5,5 percenta vášho vývozu. Export prevyšuje import o viac než 2,5 miliardy eur, čo je druhý najväčší prebytok obchodnej bilancie Slovenska. Mojím cieľom je, aby ste mali rovnaký prístup na náš trh aj po brexite, a zároveň aj nám zostali doterajšie výhody jednotného európskeho trhu.
To sa podľa vás dá dosiahnuť? Veď Briti si odhlasovali, že chcú zmeny oproti súčasnosti.
Je to v každom prípade pre obe strany veľká výzva a príležitosť. Verím, že sa nám podarí vyjednať ešte lepšie podmienky na obchodovanie s Európou, ako to bolo doteraz. Nasledujúce roky však budú poznačené neistotou, pretože sa nové pravidlá nenastavia za jeden deň. Snažíme sa teraz prinavrátiť dôveru na trhy a uistiť biznis, že voľný obchod medzi Britmi a Európou sa brexitom nekončí. Obe strany, únia aj britská vláda, si musia uvedomiť, že iný scenár ako tento ich ekonomiky, ale aj samotných spotrebiteľov značne poškodí. Bez voľného obchodu, a, naopak, so zavedením cla a taríf čakajú spotrebiteľov vyššie ceny za tovary a služby, ako aj ich nižší výber a dostupnosť.
Mnohé finančné inštitúcie či ekonómovia predpokladajú, že Británia zažije značný ekonomický prepad v nasledujúcich rokoch v dôsledku brexitu.
Bolo mnoho predpovedí, ktoré hovorili, že Británia zažije extrémny hospodársky šok po výsledkoch referenda, no nateraz to vyzerá, akoby sa nič zásadné neudialo. Áno, isté výkyvy v začiatkoch boli, no vrátilo sa to do starých koľají. Boli hrôzostrašné predpovede, že najmä európske podniky sa zbalia a odídu z krajiny, a ony, naopak, viaceré ohlasujú nové investičné projekty.
Mnohé sa však na odchod chystajú. Banky už ohlásili, že budú presúvať svoje sídla do Európy.
Ako hovorím, zatiaľ sa to nedeje. Osobne vidím dôveru spoločností v našu krajinu a nemyslím si, že nastane odchod firiem z Británie. Sme jedna z najväčších ekonomík sveta, máme ideálne podmienky na podnikanie, pretože máme jednu z najnižších korporátnych daní, dobré vzťahy s USA, narastajúcu obchodnú spoluprácu s Čínou, skvelú geografickú polohu, najlepšie univerzity na svete, centrálnu banku, ktorá začala výrazne podporovať ekonomiku. To sú všetko faktory, ktoré zvyšujú istotu u britských aj európskych firiem.
Čo hovoríte na výroky slovenského premiéra Roberta Fica, že brexit bude pre Londýn veľmi bolestivý, pretože únia sa postará o to, aby sa Británii mimo spoločenstva darilo horšie, než keď bola v ňom? Narážal tým na to, že EÚ nebude súhlasiť, aby Británia okresávala dávky pre prisťahovalcov.
Množstvo ľudí povie množstvo vecí. Ľudia teraz špekulujú, ako sa nastavia nové podmienky spolupráce, visí nad nami veľa otáznikov, nikto nateraz nevie povedať, ako budeme fungovať po brexite. Jedno vieme s určitosťou povedať, a to, že to nebudú vôbec jednoduché rokovania. Britská vláda má však istotu v tom, že v únii prevládne pragmatizmus nad emóciami a triezvo sa pozrieme na to, čo by neochota spolupracovať priniesla pre obe ekonomiky. Keď sa na to pozriem z pohľadu biznisu, tak len pre Britániu znamená obchodná spolupráca s úniou veľa. Až 75 percent príjmov z daní prichádza od firiem, či už priamo, alebo nepriamo. Keď sa im nebude dariť, štát si nebude môcť dovoliť rozsiahlo financovať verejné služby, či už školstvo, dopravu, alebo zdravotníctvo. Pre Slovensko ako automobilovú veľmoc bude zase veľmi devastujúce, ak sa postaví na odpor proti voľnému obchodovaniu s nami. Dopyt po automobiloch vyrobených v únii sa môže v takomto prípade výrazne prepadnúť. My sme pre Nemecko kľúčovým partnerom, a Nemci sú zase dôležití v tomto smere pre vás.
Premiér Robert Fico v rozhovore pre britský denník Financial Times povedal, že ťažké časy budú mať Briti po tom, čo spravia zo Slovákov v Británii občanov druhej kategórie.
Nikto nechce z Európanov v Británii urobiť občanov druhej kategórie. Prisťahovalci zo štátov únie boli a sú aj z pohľadu biznisu pre nás veľmi dôležití. Britská ekonomika by nebola na tom tak dobre, keby nebolo práve migrantov zo strednej a z východnej Európy, ktorí sú veľmi talentovaní a pracovití. Britské hospodárstvo by za ostatné roky tak nerástlo, nebyť ich účasti na našom pracovnom trhu.
Veľa Európanov takisto za posledné roky začalo v Británii podnikať a založilo úspešné podniky.
Ako som povedal, Európania pre našu ekonomiku znamenajú veľa. Keď sa pozrieme na štatistiky, tak v Británii máme okolo 3,4 milióna prisťahovalcov zo štátov únie, z toho pracujúcich je viac ako 2,1 milióna ľudí. Naopak, Britov v únii je okolo 1,2 milióna. Aj premiérka Británie Theresa Mayová niekoľkokrát zdôraznila, že chce zachovať práva a postavenie týchto ľudí. Je za to, aby tí európski migranti, ktorí sú v Británii, fungovali aj po brexite za rovnakých podmienok ako doteraz, a rovnako by to malo byť aj v prípade britských občanov v únii.
Ale nemalo by to už zrejme platiť pre nových migrantov.
Je to otázka rokovaní. Nikdy sme však nevystupovali proti tým, ktorí prišli do Británie pracovať alebo si založiť biznis.
Veľa britských firiem bolo za zotrvanie Británie v únii. Mnoho z nich dokonca chcelo, aby krajina prijala euro.
Neviem o firmách, ktoré by vyslovene chceli prijať euro. Ale áno, väčšina britského biznisu bola za zotrvanie v únii, najmä medzinárodne pôsobiace spoločnosti. Obávali sa totiž, ako budú s úniou obchodovať po brexite. Osobne som robil v biznise 23 rokov, mení sa každý deň. V tomto naši podnikatelia boli a sú pragmatickí, a verím, že sa rýchlo adaptujú na nové nastavenie a pravidlá. Navštívil som za posledné týždne Nemecko, Francúzsko, Švajčiarsko, Českú republiku, Nemecko a teraz Slovensko – a vo všetkých krajinách mi predstavitelia biznisu potvrdili, že chcú hladký prechod od súčasného k novému nastaveniu. A o to sa budeme snažiť.
Do úvahy pripadajú tri alternatívy spolupráce únie a Británie po brexite. Nórsky model, kanadský model alebo WTO model. Ktorý z nich presadzujete vy?
Je viac alternatív ako len tieto tri. Nedá sa v tejto chvíli špecifikovať, ako sa presne nastavia podmienky spolupráce, a či budú podliehať pravidlám, aké sú v prípade modelov, ktoré ste vymenovali. Myslím si, že príde tzv. britský model. Pôjde o pravidlá, ktoré sa nedajú aplikovať v prípade Kanady a Nórska, a zároveň nebudú mať charakter spolupráce na základe modelu Svetovej obchodnej organizácie. EÚ už vytvorila 36 rozdielnych obchodných dohôd s 58 krajinami z celého sveta, preto si nemyslím, že to bude problém práve v prípade spolupráce s Britániou, ktorá je piatou najväčšou ekonomikou sveta.
Myslíte si, že je ešte nejaká šanca, aby sa zabránilo brexitu?
Nie.
Ani v prípade, že budete naťahovať aktivovanie článku 50 Lisabonskej zmluvy, na základe ktorého sa spustí dvojročný proces odchodu Británie z únie, až do ďalších britských parlamentných volieb?
Nie.
Hovoríte to tak presvedčivo. Politika však mnohé aj často na prvý pohľad nemenné veci dokáže zvrátiť.
Briti sa v júnovom referende rozdielom 2 miliónov voličov rozhodli, že chcú opustiť úniu. Britská vláda ich rozhodnutie akceptuje. Britská premiérka jasne povedala, že brexit znamená brexit. Už sme aj spustili procesy vo vláde – založili sme ministerstvá. Jedno sa venuje čisto brexitu a druhé má na starosti medzinárodný obchod, respektíve vyjednávanie podmienok obchodnej spolupráce po brexite. Prijali sme nových ľudí, zaviedli IT systémy, ktoré majú zabezpečiť pokrytie potrieb nového administratívneho nastavenia.
Je teda reálne, že spustíte proces tzv. brexitu do konca tohto roka?
Britská premiérka jasne povedala, že sa musíme najprv na proces vyjednávania dôkladne pripraviť. Určite to nebude do konca tohto roka. Termín nateraz známy nie je. Len teraz sme spustili proces v britskej vláde. Musíme sa najprv medzi sebou dohodnúť, čo vlastne chceme vyjednať, s čím konkrétne ideme na rokovania. Nebude to jednoduché, a preto je dôležité sa na to pripraviť.
Hlavným argumentom zástancov brexitu bolo, že sa Británia musí zbaviť bruselskej byrokracie. Akokoľvek bude po novom Británia s úniou spolupracovať, nevyhne sa jej. Napríklad Nórsko, ktoré nie je členom EÚ, rešpektuje 75 percent bruselskej regulácie.
Ako som už spomínal, všetko bude závisieť od toho, ako nastavíme nové podmienky. V predreferendovej kampani sa však hovorilo najmä o nekontrolovateľnej migrácii. Boli tam však aj témy bruselského diktátu či moci Európskeho súdneho dvora, ktorý je nadradeným orgánom britských súdov. Tieto veci budeme riešiť v rámci negociačného procesu. Ak sa pozrieme na obchodovanie s inými krajinami, ako je USA či Japonsko, Británia musí podliehať istým pravidlám, ak chce vyvážať a dovážať tovar či služby v rámci týchto štátov. Rovnako to bude aj s úniou a Európou ako takou. Nedá sa povedať, že brexitom úplne vymažeme bruselskú reguláciu, lebo ak chceme udržať obchod, musíme aj my rešpektovať isté pravidlá.