Nobelista: Kapitalizmus kazí v ľuďoch morálku

, 14.09.2016 11:00
Robert Shiller
Nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu Robert Shiller tvrdí, že všetci v kapitalizme nejako podvádzajú, aj keď väčšinou nechcú. Autor:

V dnešnom svete prežijú tí, ktorí nemajú morálku na rozdávanie a sú ochotní podvádzať. Aktuálne 70-ročný nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu z roku 2013, Američan Robert Shiller, takto označil spôsob fungovania väčšiny ľudí v kapitalizme. Rozhovor s ním vyšiel v najnovšom vydaní nemeckého týždenníka Die Zeit.

„Príliš morálky si človek nemôže dovoliť, inak bude zmetený nemilosrdnou silou kapitalizmu. Prežiť môžu iba tí, čo sú ochotní podvádzať,“ tvrdí v rozhovore Shiller. Jeho slová vyvolali búrlivé debaty na sociálnych sieťach, ale aj medzi odbornou verejnosťou.

Nie je prvým uznávaným ekonómom, ktorý spochybňuje fungovanie kapitalizmu, aj keď – ako sám poznamenáva – javí sa mu stále ako najlepší zo systémov. „Kapitalizmus podporuje podvody, pokiaľ ho neregulujeme. Politická regulácia je jediným riešením problému,“ povedal Shiller. Regulovaný kapitalizmus podľa neho možno pozorovať v Nemecku, kde aj viaceré podniky či banky presadzujú idealistickú podnikateľskú e­tiku.

Vo väčšine však firmy v súčasnom tvrdom konkurenčnom prostredí, ako dodáva Shiller, manipulujú spotrebiteľmi, aby zvyšovali predaj svojich výrobkov či služieb. Nestoja o to, aby zákazníci premýšľali, ale míňali veľa peňazí. Všetko sa v kapitalizme podľa neho krúti okolo peňazí, strácajú sa hodnoty. „Podvádzajúci jednotlivci nie sú sami osebe nemorálni, iba reagujú na realitu, aká je. Potrebujú predovšetkým zarábať a čelia pritom tvrdej konkurencii. Ak niekto klame iných, musíte tak robiť tiež,“ dodal Shiller.

Priepastné platové rozdiely

Nobelista svojimi vyhláseniami nadväzuje na nedávne tvrdenia trojice popredných ekonómov Medzinárodného menového fondu, ktorí po 40 rokoch fungovania neoliberalizmu prišli s tým, že táto ekonomická ideológia založená predovšetkým na posilňovaní konkurencie cez dereguláciu trhov spôsobila vo svete priepastné rozdiely medzi chudobnými a bohatými.

Bežní ľudia to pociťujú a z času na čas vyjdú štatistiky a prieskumy, ktoré ich realitu potvrdzujú aj číslami. Napríklad nedávne údaje z prieskumu spoločnosti Wealth-X Billionaire Census poukazujú na to, že aktuálne má svet 2 473 dolárových miliardárov, čo je viac ako kedykoľvek predtým. Dohromady držia majetok vo výške 7,7 bilióna dolárov. Ide o 5,4-percentný medziročný nárast.

O štyri roky má podľa analytikov pribudnúť ďalších vyše 400 nových miliardárov. Podľa štúdie Boston Consulting Group (BCG) bol majetok najbohatších ľudí sveta, vrátane dolárových miliardárov, za vlaňajšok v astronomickej hodnote 168 biliónov dolárov. Na porovnanie, je to 10-násobne vyššia suma, akú za rok vyprodukuje najväčšia ekonomika sveta USA. Na druhej strane stoja tí, ktorí majú problém dostať sa zo začarovaného kruhu chudoby. Stredná trieda podľa ekonómov vo viacerých krajinách zanikla. Podľa odhadov Svetovej banky žije v chudobe vo svete okolo miliardy ľudí. Práve obrovská chudoba v kontraste s bohatstvom pár ľudí pritom v minulosti priali extrémistom a viedli k vojnám.

Vyššie dane ako liek?

Odborníci poukazujú na to, že príjmová nerovnosť ku kapitalizmu vždy patrila a patriť aj bude. Zlepšiť situáciu by mali najmä vyššie finančné prostriedky vynakladané na skvalitnenie vzdelávania. Model severských ekonomík navyše ukazuje, že aj formou vyšších daní sa dá docieliť vyššia rovnosť medzi chudobnými a bohatými.

„K tomu však vedie dlhá cesta. Najskôr je nutné nastaviť silný právny štát, odstrániť korupciu a preniesť zodpovednosť na jedinca. Až si spoločnosť na tieto pravidlá zvykne, čo, samozrejme, môže trvať desiatky rokov, môže sa pristúpiť k daňovým reformám a prerozdeľovať bohatstvo smerom k tým, ktorí nemali toľko šťastia. Vyspelá spoločnosť potom vysoké dane vníma skôr tak, že si platí menej chudoby, a tým viac bezpečia,“ tvrdí Matěj Čeleš, investičný analytik portálu Zlaťáky.sk.

Za posledných 40 rokov podľa niektorých ekonómov priniesol neoliberalizmus prosperitu len vybraným jednotlivcom v spoločnosti. V tejto súvislosti sa často spomína výrok ďalšieho nositeľa Nobelovej ceny za ekonómiu Josepha Stiglitza. „Nie je nič zlé na tom, že niekto vynájde tranzistor alebo niečo iné, čo prospieva všetkým, a prinesie mu to veľké príjmy. Tie peniaze si zaslúži. Mnohí vo finančnom sektore zbohatli na základe ekonomickej manipulácie, podvodom a predátorskými pôžičkami. Predávali drahé hypotéky a ich detaily schovávali miniatúrnym písmom,“ napísal uznávaný ekonóm vo svojej knihe Cena za nerovnosť.

Zástancovia neoliberalizmu však poukazujú na výrazný hospodársky pokrok mnohých krajín, najmä tých chudobnejších od roku 1980, keď sa táto ideológia začala presadzovať. V ideálnom prípade by globálny kapitalizmus založený na súkromnom vlastníctve mal priniesť konkurenciu, vyššiu tvorbu ziskov a tiež spravodlivé prerozdelenie daní tak, aby zo systému profitovali všetky vrstvy obyvateľstva. Slováci však často vnímajú, ako niektorí podnikatelia nielen vďaka vlastným schopnostiam raketovo zarobili aj na úkor ostatných. Tzv. neoliberalisti sú presvedčení, že štát nefunguje dobre a všetko by sa malo nechať na trh. Presadzujú privatizáciu, prísnu rozpočtovú politiku so zameraním na škrty verejných výdavkov a okresanie verejných služieb.

Keď veľkí a bohatí porušujú pravidlá

Nielen korupčné správanie politikov, ale aj obchádzanie zákonov veľkých, často nadnárodných spoločností, vytvára však čoraz väčšie sociálne napätie v spoločnosti. O rozruch sa postarala nedávno americká spoločnosť Apple, ktorá presunula všetky svoje zisky do Írska, kde roky platila takmer nulové dane. Teraz má doplatiť na daniach a úrokoch 13 miliárd eur. Daňová optimalizácia cez „daňové raje“ sa stala za posledné roky jedným z hlavných nástrojov ochrany ziskov veľkých spoločností. Každé euro, ktoré tieto firmy nezdania, musia európske vlády vybalansovať zvyšovaním daní pre bežných ľudí, obmedzením verejných služieb či navýšením štátneho dlhu.

Americká spisovateľka, karikaturistka a aktivistka Stephanie McMillanová vo svojej knihe Kapitalizmus musí zomrieť zase tejto ideológii pripisuje čoraz väčšie znečisťovanie životného prostredia.

Britská mimovládna charitatívna organizácia Oxfam zase poukázala na fakt, že najbohatších desať percent ľudstva produkuje približne polovicu všetkých emisií oxidov uhlíka. Najchudobnejšia polovica ľudstva sa na ich produkcii podieľa len desiatimi percentami. Pritom je najviac ohrozovaná suchom a ďalšími negatívnymi javmi, ktoré sú spájané so zmenami klímy. Hrozí, že do roku 2030 počet extrémne chudobných ľudí vplyvom narastajúcich emisií skleníkových plynov vzrastie o ďalších 100 miliónov.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo. Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#bohatstvo #chudoba #kapitalizmus
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku