Niektoré detaily ponúkajú aj odlišný pohľad. Aktuálny nárast niektorých ekonomických ukazovateľov skôr odráža obrat niekdajšej post-brexitovej skepsy ako by predznamenával nadchádzajúci boom.
Rad neoficiálnych dôkazov vypovedá o tom, že investície v podnikaní viaznu. Verejné financie čaká zhoršenie. Čo sa týka prepadu libry, export samozrejme zlacnel, ale na úkor zhoršenej životnej úrovne. Briti sa kedysi vysmiali tvrdeniu labouristického premiéra Harolda Wilsona o tom, že devalvácia nezasiahne peňaženky voličov.
Márna snaha. Na programu dňa je povýšenecké odmietanie. V každom prípade sú debaty o bezprostrednom dopade referenda bezpredmetné. Stúpenci brexitu, ktorí prorokujú svetlú samostatnú budúcnosť si vystúpenie predstavujú ako udalosť. V skutočnosti to bude dlhá a strastiplná cesta, vyžadujúca politickú a ekonomickú daň, ktorá sa prenesie hlboko do ďalšieho desaťročia.
Therese Mayovej to pripomenuli lídri G20 v čínskom Chang-čou. Nie, Spojené štáty nedajú Britom prednosť pri budúcich rokovaniach o obchodných zmluvách. A japonské spoločnosti naozaj ustúpia od investícii v Británii, ak ju vláda vyvedie z jednotného európskeho trhu. Spojenci a obchodní partneri súhlasia v tom, že brexit Britániu poškodí. Niekoľko láskavých slov od austrálskej vlády je len chabá náplasť.
Aby sme Mayovej nekrivdili, vo vláde panuje presvedčenie, že chápe závažnosť a zložitosť svojej úlohy. Keď dolnej komore parlamentu hovorí, že nechce predčasne odkrývať svoje vyjednávacie karty, naozaj tým myslí, že žiadne karty ešte nemá. Mediálna komédia, ktorá doprevádzala dlhé jednania vlády o brexitu, zakrylo fakt, že politici nedospeli k žiadnym podstatným záverom ohľadom strategických záujmov.
Medzi otázkami odloženými na neskôr bolo napríklad to, kedy by mali začať oficiálne jednania spustením článku 50, aká je zlatá stredná cesta medzi uchovaním prístupu na jednotný európsky trh a opätovným nadobudnutím kontroly nad pohybom unijných občanov, a či by malo dôjsť k ráznemu odtrhnutiu obchodných väzieb vystúpením z colnej únie.
Dnes nežijeme vo svete, kde sú produkty vyrobené v jednej krajine jednoducho dopravené do druhej, a kde záleží len na poplatkoch. Podnikanie sa v 21. storočí skladá zo spletitých, medzinárodných zásobovacích reťazcov a hotový výrobok má často rozmanitý pôvod. Dôležité je to, ako vo svojom vynikajúcom zhodnotení dôsledkov brexitu vysvetlila japonská vláda, že tieto reťazce sú bez prekážok tak z hľadiska noriem, regulácii ako aj poplatkov.
Ak by Británia ostala súčasťou jednotného trhu, musela by akceptovať volný pohyb osôb, čo je pre vládu neprijateľné, a ak by ostala v colnej únii, stratila by možnosť dojednania bilaterálnych obchodných dohôd s tretími stranami. Okrem toho by novovymenovaný minister obchodu Liam Fox prišiel o prácu. Naopak, vystúpenie z týchto spoločenstiev zároveň vylučuje Britániu z tých zásobovacích reťazcov, čo by taktiež vyústilo do obchodných,investičných a zamestnaneckých strát.
Minister financií Philip Hammond identifikoval riziká a kompromisy týkajúce sa najmä, hoci nie výhradne, finančného sektoru rýchlejšie ako jeho kolegovia. Hammond je príkladom nenápadného a podceňovaného politika, ktorý sa na samý vrchol dostane takmer nepozorovane. A momentálne má funkciu, po ktorej vždy túžil.
Má však problém nájsť poslucháčov pre niečo sofistikovanejšie ako púhe „jednoducho odídeme“. Príliš veľa jeho kolegov sa nechalo uniesť takzvaným post-brexitovým nadšením. Nepočujú varovania ministerstva financií, Washingtonu alebo Tokia. Takýto scenár nesľubuje nič, čo by sa mohlo podobať happy-endu.