Navyšovanie príjmov rozpočtu verejnej správy napríklad počas jeho prerokúvania v parlamente a následné využívanie týchto dodatočných rozpočtových prostriedkov by sa malo upraviť. Vyplýva to z návrhu novely zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, ktorý v utorok poslanci posunuli do druhého čítania.
V novele rezort financií okrem iného navrhuje podmieniť využitie dodatočných príjmov v rozpočte, s ktorými pôvodne daňová prognóza nepočítala, až ich potvrdením v niektorej z ďalších prognóz počas bežného roka. V praxi by to znamenalo, že ak by aj poslanci navýšili rozpočtové príjmy rozpočtu, táto suma by sa mohla využiť iba v prípade, ak by analytici ministerstva financií potvrdili, že príjmy z daní a odvodov budú skutočne vyššie, ako sa pôvodne očakávalo. Spomínaný postup kritizovala aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ), podľa ktorej sa tým znižuje transparentnosť v rozpočtovom procese.
Podobnou úpravou pritom prešiel v parlamente aj rozpočet na tento rok, keď poslanci pozmeňujúcimi návrhmi navýšili príjmy aj výdavky rozpočtu zhodne o 250 mil. eur. Na strane príjmov sa navýšil očakávaný výber dane z pridanej hodnoty o 200 mil. eur a spotrebných daní o 50 mil. eur. Odôvodnené to bolo predpokladaným lepším výberom týchto daní oproti pôvodnému návrhu rozpočtu. Zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy však potvrdenie, že príjmy budú skutočne vyššie, ako sa očakávalo, nevyžadoval.
Takýto postup poslancov v parlamente vtedy kritizovala aj rozpočtová rada, podľa ktorej zvýšenie daňových a odvodových príjmov bez schválenia daňovým výborom znižuje transparentnosť procesu schvaľovania rozpočtu. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť tiež tvrdila, že dodatočné navyšovanie príjmov a výdavkov môže vytvárať aj priestor pre obchádzanie tých fiškálnych pravidiel, ktoré obmedzujú nárast výdavkov rozpočtu.
K tejto kritike sa v rozprave v prvom čítaní k návrhu pridal aj nezaradený poslanec Miroslav Beblavý. Rovnako tvrdí, že sa takýmto spôsobom znižuje transparentnosť rozpočtového procesu a do rozpočtu sa dostanú aj také daňové a odvodové príjmy, ktoré neprešli výborom pre daňové prognózy. „Rozpočet verejnej správy bude môcť legálne obsahovať hausnumerá,“ tvrdí. Vláda tak bude môcť podľa Beblavého míňať o to viac, zvlášť v prostredí, keď minister financií a vláda nie sú dostatočne obmedzení rozpočtovými pravidlami a nemáme funkčné výdavkové stropy.
Minister financií Peter Kažimír však oponuje, že návrh nie je v rozpore s tým, čo sa dialo posledné roky, kedy bola do rozpočtu zapracúvaná rezerva na prípadné lepšie príjmy. „To nikdy nebolo v rozpore so zákonom. Keby bolo, dávno by ste nás roztrhali ako kus novín. Nie je to znižovaním transparentnosti, ale legislatívnym popísaním toho, čo sa tu dialo,“ povedal minister. Zároveň tvrdí, že návrh je aj reakciou na presnosť oficiálnych prognóz v posledných rokoch. Len za posledný rok boli totiž príjmy verejnej správy oproti prognózam vyššie až o 1,3 mld. eur.
Rezort financií v novele zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy tiež navrhuje, aby už nemusel predkladať prvý návrh rozpočtu do 15. augusta bežného roka. Tento dátum chce pritom zo zákona úplne vypustiť. Tvrdí, že povinnosť predložiť rozpočet na vládu ministerstvu zostane aj tak, keďže vláda musí podľa zákona predložiť návrh rozpočtu Národnej rade SR najneskôr do 15. októbra bežného roka.
Po novom by tak ministerstvu stačilo zverejniť návrh rozpočtu v takom časovom rámci, aby ho vláda stihla schváliť a poslať do parlamentu do polovice októbra. Dôvodom tohto návrhu má byť podľa rezortu financií fakt, že verzia rozpočtu verejnej správy bola od termínu zverejnenia 15. augusta až po schvaľovanie vládou v októbri vždy výrazne zmenená tak na strane príjmov, ako aj na strane výdavkov. Novým termínom by sa pritom museli prispôsobiť pri predkladaní svojich rozpočtov aj Sociálna poisťovňa, Slovenský pozemkový fond a ďalšie štátne fondy.
Súčasťou novely zákona sú aj zmeny vo vykazovaní rozpočtových údajov v rozpočte a v skutočnosti pri rozpočtových organizáciách. Po novom by súčasťou rozpočtu mali byť všetky príjmy a výdavky, s ktorými rozpočtová organizácia hospodári, vrátane prostriedkov prijatých od iných subjektov. Účinnosť novely zákona sa navrhuje od 1. januára 2017, okrem zmien, ktoré súvisia so spôsobom rozpočtovania príjmov a výdavkov rozpočtových subjektov. Tie by mali nadobudnúť účinnosť od 1. januára 2018. "Posunom účinnosti sa zabezpečí dostatočný časový priestor na to, aby dotknuté subjekty mohli zostaviť rozpočet na roky 2018–2020 v súlade s navrhovanou novelou,“ píše sa v návrhu novely zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy.