Pred kľúčovými voľbami v Nemecku či vo Francúzsku sa čoraz častejšie ozývajú hlasy, že Transatlantické obchodné a investičné partnerstvo (TTIP) je pre Európu nevýhodné a treba ho stopnúť. „USA nám ponúkajú iba omrvinky,“ povedal nedávno podľa agentúry Reuters štátny tajomník francúzskeho ministerstva zahraničného obchodu Matthias Fekl. Francúzsko má podľa neho na stretnutí ministrov obchodu, ktoré sa bude konať 23. septembra v Bratislave, požiadať Európsku komisiu o zastavenie rokovaní o dohode TTIP. Ešte predtým by sa rovnako v Bratislave 16. septembra na stretnutí európskych lídrov 27 štátov EÚ mala rozoberať budúcnosť tejto dohody a pripomienky jednotlivých štátov.
Prečítajte si komentár Petra Javůrka Vyšlo z módy.
Merkelová proti všetkým?
Nemecká kancelárka Angela Merkelová nateraz tlačí aj napriek protestom verejnosti aj viacerých európskych politikov na podpísanie dohody do konca tohto roka, ešte predtým, ako v USA zvolia nového amerického prezidenta. Súčasný prezident USA, Barack Obama, dohodu tvrdo presadzuje. Tvrdí, že obe strany z toho budú profitovať. Ekonomicky by si mali oba kontinenty vďaka voľnému obchodu polepšiť o 100 miliárd dolárov počas niekoľkých rokov od podpísania dohody.
Kritici však tvrdia, že TTIP by podľa odhadov pripravila milión Európanov o prácu, spôsobila prílev modifikovaných amerických potravín do Európy, zhoršila životné prostredie a umožnila tvorbu zákonov v prospech veľkých firiem, najmä amerických.
„Na európskej strane je proces rokovania v rukách Európskej komisie. Hoci má nemecká kancelárka Angela Merkelová veľký politický vplyv, komisia musí brať do úvahy aj iné faktory. Jedným z nich je, že ak by aj bola dohoda uzavretá, pravdepodobnosť jej ratifikácie je dnes veľmi nízka. Okrem toho musí komisia vnímať aj iné názory okrem postojov Merkelovej. V roku 2017 sa nebudú konať len nemecké parlamentné voľby, ale aj francúzske prezidentské voľby, a v nich sa črtá pre Európu veľmi vážny politický problém,“ vysvetlil šéf portálu euractiv.sk Radovan Geist.
Vo francúzskom boji o Elyzejský palác môže totiž vyhrať aj Marine Le Penová, predsedníčka ultrapravicového Národného frontu, ktorá je proti akémukoľvek prehlbovaniu globalizácie a tvrdo odmieta aj TTIP.
Štandardné obchodné zmluvy schvaľujú Európska rada a Európsky parlament. Ak by však bola dohoda TTIP považovaná za tzv. zmiešanú zmluvu, čo s najväčšou pravdepodobnosťou aj bude, potom je potrebná ratifikácia aj v národných parlamentoch, teda aj v tom slovenskom. Slovenská vláda nateraz výhrady k TTIP nemá.
Francúzi vidia nevýhody
Francúzsky premiér Manuel Valls ešte v máji varoval, že dohoda by mohla stroskotať, ak sa nevyhovie francúzskym žiadostiam na ochranu zdravia a životného prostredia. Rovnako prezident François Hollande vyhlásil, že neprijme žiadnu dohodu, ktorá neumožní prístup k verejným zákazkám v USA a poškodí európske poľnohospodárstvo. „Tieto diskusie nemôžu do konca tohto roka vyústiť do dohody. Vyjednávania uviazli, pozície sa nerešpektujú, nerovnováha je očividná,“ povedal francúzsky prezident koncom augusta.
„V roku 2017 bude Merkelová s najväčšou pravdepodobnosťou čeliť nevôli nového francúzskeho prezidenta. Je veľmi pravdepodobné, že v Elyzejskom paláci zasadne na prezidentské kreslo Nicolas Sarkozy či dokonca Marine Le Penova. To môže tlačiť na Merkelovú odmietnuť TTIP. Rovnako tak sa bude meniť aj nemecká vláda po budúcoročných parlamentných voľbách v Nemecku, keď bude Merkelová zrejme musieť vytvoriť koalíciu so sociálnymi demokratmi, ale aj so stranou zelených. Táto strana je zásadne proti TTIP. Ak Merkelová prehrá v budúcoročných voľbách a vládu, ľavicovo orientovanú, zostavia sociálni demokrati a strana zelených, TTIP je definitívne mŕtva dohoda,“ povedal pre Pravdu nemecký profesor Christian Schweiger, ktorý vyučuje na Katedre medzinárodných vzťahov na Durhamskej univerzite vo Veľkej Británii.
Nemecký minister hospodárstva Sigmar Gabriel minulý týždeň povedal, že vyjednávania s USA podľa jeho názoru de facto zlyhali, hoci to nikto naozaj nepripúšťa. „Ak sa pozrieme na americkú stranu, tak ak vyhrá v budúcoročných prezidentských voľbách Donald Trump, dohoda TTIP nebude. Rovnako tak aj jeho protikandidátka Hillary Clintonová v posledných týždňoch uviedla, že má o tejto dohode pochybnosti,“ doplnil Schweiger.
Výhody podľa Európskej komisie
- EÚ si má ročne polepšiť o 119 miliárd eur, čo predstavuje v priemere 545 eur pre jednu európsku domácnosť
- Americká ekonomika by si mala polepšiť o 95 miliárd eur ročne, čo je 655 eur pre americkú domácnosť
- TTIP má čiastočne alebo úplne zrušiť clá, ako aj kvóty na dovoz
- Odstránenie bariér a harmonizácia predpisov a noriem medzi EÚ a USA zliberalizujú trh
- TTIP zníži ceny produktov vo viacerých sektoroch
Brexit prilial olej do ohňa
TTIP sa poriadne otriasla v základoch po júnovom britskom referende, podľa ktorého krajina opustí spoločný európsky blok. Bývalý britský premiér David Cameron bol tvrdým zástancom dohody TTIP a chcel ju podpísať aj napriek protestom zo strany francúzskej vlády. Teraz sa však z Británie, po úspešnom referende pre euroskeptikov, ozývajú hlasy, že TTIP je toxická a vedie k mimoriadne veľkému preneseniu právomocí do Bruselu a ku korporátnym záujmom. Práve obava, že Brusel bude mať väčšiu právomoc nad tvorbou zákonov a pravidiel v Británii, viedla mnohých Britov v referende k voľbe odchodu krajiny z únie. Bývalý starosta Londýna Boris Johnson a súčasný minister zahraničných vecí Veľkej Británie dlhodobo vystupuje proti TTIP.
Cameron v roku 2013 ešte predtým, ako sa odštartovali rokovania medzi úniou a USA o TTIP, sľúbil Britom, že vyhlási v krajine referendum o zotrvaní alebo odídení krajiny z EÚ.
Neskôr na margo TTIP povedal, že „takáto zmluva je raz za generáciu a my sme odhodlaní sa tejto ceny zmocniť“. Cameron vtedy tvrdil, že obchodná dohoda medzi dvoma najväčšími svetovými hospodárskymi blokmi bude mať väčší vplyv ako všetky ostatné obchodné dohody dohromady. „Nevieme, akú podobu bude brexit mať, kedy presne sa udeje, v akom stave bude vtedy TTIP. Proces brexitu nebude mať priamy vplyv na rokovania o TTIP. Ak, možno len v tom, že sa stráca jeden hlas volajúci po čo najrýchlejšom uzavretí dohody. Británia mimo EÚ môže mať záujem na prehĺbení hospodárskych vzťahov s USA, preto môže začať rokovať samostatne o obdobe obchodnej a investičnej dohody,“ skonštatoval Geist. Schweiger zase uvádza, že je málo pravdepodobné, aby bez silného podporovateľa TTIP, Británie, bola dohoda medzi EÚ a USA niekedy podpísaná. Podľa neho v celom procese zaváži teraz silnejúci protestný hlas Francúzska.
Nevýhody podľa kritikov TTIP
- Vyjednávania prebiehajú za zatvorenými dverami
- Existujú obavy z prílevu geneticky modifikovaných potravín z USA do Európy
- Kritici sa obávajú o pracovné miesta pre novú konkurenciu
- Nový systém urovnávania sporov. Zahraničný investor môže žalovať vlády za škody, ktoré mu spôsobili jej kroky
- Hrozba oslabenia právomoci regulátorov. Tí európski uplatňujú princíp predbežnej opatrnosti. V USA však platí, že pokiaľ sa nepreukáže, že je produkt zdraviu škodlivý, smie sa predávať
Podpora dohody klesá, chýba transparentnosť
Podpora pre TTIP, ktorá by vytvorila najväčšiu zónu voľného obchodu na svete s 800 miliónmi ľudí, sa podľa prieskumov verejnej mienky v posledných mesiacoch medzi Nemcami a Američanmi znižuje. Túto dohodu odmieta tretina Nemcov. Podľa výsledkov prieskumu Bertelsmannovej nadácie medzi občanmi USA síce rastie podpora voľného obchodu vo všeobecnosti, to sa však netýka dohody TTIP, ktorú podporuje len 15 percent z nich. V roku 2014 to bolo ešte vyše 50 percent.
Prvoradým problémom dohody TTIP je to, že nielen laická, ale ani odborná verejnosť nemá dostatok informácií o priebehu rokovaní. Vyčíta sa im veľká netransparentnosť. Preto vznikajú obavy, že TTIP smeruje k poľaveniu z doteraz platných nárokov na bezpečnosť potravín a úpravu oveľa prísnejších interných predpisov pre živočíšnu výrobu, ako majú USA. Podľa odborníkov rastie hrozba, že Európa podlezie latku prísnych predpisov a na pultoch predajní sa objaví ešte viac hydiny čistenej chlórom alebo mäsa zvierat kŕmených rastovými hormónmi. V USA je až 70 percent potravín geneticky modifikovaných.
Američania takisto podľa nedávno uniknutých dokumentov z rokovaní o TTIP od holandskej pobočky organizácie Greenpeace tlačia na Európu, aby v budúcnosti nemali krajiny EÚ výlučné právo používať špecifické názvy vín, vrátane Tokaja vyprodukovaného na Slovensku či francúzskeho burgundského. Týka sa to aj liehovín, napríklad aj označenia Spišská borovička či francúzskeho koňaku. Inak Washington podľa dokumentov hrozí, že zablokuje exportné úľavy pre európsky automobilový priemysel.
Z dokumentov vyplýva, že dohoda ohrozuje právomoci regulátorov. Tí európski uplatňujú princíp predbežnej opatrnosti. Inými slovami, produkt dodajú na trh, len ak sa preukáže, že nie je zdraviu škodlivý. V USA však platí, že pokiaľ sa nepreukáže, že je produkt zdraviu škodlivý, smie sa predávať.
„Ak by TTIP viedla k posilneniu postavenia investorov voči vládam, čo sa navrhuje v dohode, a investori by sa mohli v arbitrážnych sporoch ľahšie domáhať náhrady za zmarený zisk, dokonca zmarený očakávaný zisk v dôsledku rozhodnutia vlád, mohlo by to zvýšiť celkový objem investícií z USA do EÚ a naopak. Zároveň by to však mohlo obmedziť možnosť vlád prijímať rozhodnutia vo verejnom záujme,“ poznamenal Radovan Geist z portálu euractiv.sk. Jedným z hlavných cieľov zmluvy je takisto európsku verejnú službu financovania z daní sprístupniť Američanom. To by mohlo viesť k faktickej privatizácii zdravotníctva.
Na druhej strane sa očakáva, že zavedením zóny voľného obchodu a odstránením tarifných prekážok by sa na oboch stranách oceánu podarilo v niekoľkých rokoch po spustení zvýšiť hrubý domáci produkt o 100 miliárd eur.
Ministerstvo hospodárstva SR očakáva, že TTIP by mala mať pozitívny vplyv na rast domácej ekonomiky. Napriek tomu, že priamy bilaterálny obchod medzi Slovenskom a USA predstavuje len 2,17 percenta slovenského exportu v porovnaní s takmer 84 percentami slovenského exportu v rámci EÚ, mala by TTIP otvoriť nové obchodné príležitosti.
„Povedal by som, že v konečnom dôsledku TTIP zvýhodňuje americkú stranu. TTIP sa snaží znížiť reguláciu pre veľké podniky a finančný sektor. Je preto pochopiteľné, že najmä americké firmy prejavujú záujem o túto dohodu, ktorá by im umožnila obchádzať regulačné prekážky, ktoré v súčasnosti existujú v obchodnom vzťahu s európskymi krajinami,“ dodal Christian Schweiger z Durhamskej univerzity vo Veľkej Británii.