ESM má podľa minuloročnej letnej dohody s krajinami eurozóny, Európskou centrálnou bankou a Medzinárodným menovým fondom (MMF) poskytnúť Grécku do roku 2018 finančnú pomoc až 86 miliárd eur, ak bude Grécko plniť dohodnuté reformy. Obe strany sa neskôr dohodli na opatreniach v prospech zmiernenia gréckej dlhovej záťaže. Krátkodobo má Grécku pomôcť predĺženie splatnosti dlhu, po roku 2018 sa potom počíta s možnosťou odkladu úrokových splátok a zníženie úrokových sadzieb.
„Pracujeme na tom (na krátkodobých opatreniach) a mohlo by sa to stať veľmi skoro,“ povedal Regling. „Dúfame, že grécka vláda veľmi skoro uskutoční zostávajúce kroky,“ dodal. Na mysli mal podľa agentúry Reuters založenie nového fondu pre privatizáciu a pokrok v predaji konkrétneho štátneho majetku.
Dlhodobejšie opatrenia, ktorá by znížila grécky dlh z jeho terajšej úrovne 176 percent ročného výkonu ekonomiky, prídu na rad po ukončení záchranného programu v roku 2018, povedal šéf ESM.
„Viem, že MMF by chcel tieto opatrenia skôr, my ale k tomu máme vážny dôvod – do tej doby si budeme istejší ohľadom gréckych finančných potrieb,“ dodal Regling.
MMF doteraz finančne do terajšieho tretieho záchranného programu pre Grécko neprispel. Svoje zapojenie podmieňuje práve znížením záťaže gréckeho dlhu.
Regling tiež povedal, že ak sa Grécko bude držať dohodnutých plánov, mohlo by sa budúci rok vrátiť na dlhopisové trhy. Na ne sa po ťažkej dlhovej kríze z roku 2010 Grécko vrátilo už v roku 2014, vlani ale tento prístup znova stratilo po nástupe ľavicovej vlády premiéra Alexisa Tsiprasa a jej dlhých rokovaniach s medzinárodnými veriteľmi, ktorá vrcholili niekoľkotýždňovým uzavretím gréckych bánk.
Tsiprasov kabinet dlhodobo tvrdí, že na rozdiel od predchádzajúcich vlád vyjednal najlepšie možné podmienky s veriteľmi.