Ekonómovia upozorňujú, že to predsa len ružovo v horizonte troch až štyroch rokov s Britániou nevyzerá. „Už pred brexitom sme uvádzali, že dopad na reálnu ekonomiku bude tento rok len minimálny,“ povedal ekonóm spoločnosti Finlord Boris Tomčiak s tým, že v ďalších rokoch plánuje z Británie odísť viacero kľúčových firiem či bánk do ostatných štátov únie. „Taktiež je nutné upozorniť na to, že centrálna banka pokračuje v extrémne uvoľnenej menovej politike,“ dodal Tomčiak. To pomáha predísť hospodárskemu prepadu. Po výsledkoch referenda totiž padla hodnota libry na historické minimá, o viac ako 11 percent voči doláru, a na trhoch nastal chaos.
Centrálna banka Británie, Bank of England, začiatkom júla zredukovala hlavnú úrokovú sadzbu z úrovne 0,5 percenta na polovicu, teda na 0,25 percenta. Išlo o prvé znižovanie po siedmich rokoch. K tomuto kroku pristúpila naposledy počas finančnej krízy. Zároveň rozširuje svoj program nákupov dlhopisov, aby do ekonomiky napumpovala dodatočných 60 miliárd libier.
Očakáva, že komerčné banky vďaka lacnejším peniazom budú viac požičiavať firmám a britským domácnostiam. V čase, keď Bank of England začala s masívnou podporou ekonomiky, vyšli čísla nezamestnanosti za druhý štvrťrok tohto roka, ktoré zostali bez zmeny a boli na 11-ročnom minime, teda na úrovni 4,9 percenta. Rast miezd sa za sledované obdobie zrýchlil.
Britské maloobchodné tržby v júli vzrástli o 1,4 percenta, najrýchlejším júlovým tempom od roku 2002. Britské maloobchodné reťazce ako Tesco, Kingfisher a Next svorne tvrdia, že žiadny vplyv rozhodnutia Britov opustiť úniu nateraz na dopyte nepozorujú. Ekonómovia lepšiu spotrebiteľskú náladu pripisujú dobrému počasiu, ktoré ani v lete nebýva v Británii zvykom.
Ekonómovia z Oxfordskej univerzity, ktorí robili predreferendové a poreferendové predpovede stavu britskej ekonomiky, upozorňujú, že vyniesť súdy bude možné až koncom októbra tohto roka, presnejšie 27. októbra, keď vyjdú prvé odhady vývoja britskej ekonomiky za tretí štvrťrok tohto roka. Prieskumy podnikateľskej aktivity v Británii uskutočnené po referende z 23. júna aktuálne naznačujú, že britské hospodárstvo sa zmenší najprudším tempom od roku 2009.
Nateraz ešte krajina ťažila zo silného ekonomického rastu, ktorý sa podaril bývalému britskému konzervatívnemu premiérovi Davidovi Cameronovi udržať posledné roky. Viacerí ekonómovia podľa denníka Financial Times odhadujú, že britská ekonomika porastie nasledujúce dva roky tempom 1,8 percenta namiesto predikovaných štyroch percent. Britská banka Barclays predpovedá, že rast Británie v budúcom roku nedosiahne ani 0,4 percenta. Mnohí Britom predpovedajú až recesiu.
Štatistiky vs. realita
Christian Schweiger, profesor na Katedre medzinárodných vzťahov na Durham Univerzity vo Veľkej Británii, upozorňuje, že to, čo tvrdia štatistiky, nie vždy korešponduje s reálnym životom ľudí. To je aj prípad prekvapujúcich štatistík z júla, ktoré potešili europesimistov a zástancov brexitu. Spotrebiteľom po oslabení libry vzrástla cena za tovary dovážané zo zahraničia, najmä elektroniky. Britský denník The Guardian prišiel s viacerými príbehmi Britov, ktorí išli toto leto na dovolenku do zahraničia, ktorá sa im citeľne predražila oproti minulým rokom. Znížila sa aj miera zhodnotenia vkladov Britov, či peňazí v penzijných fondoch.
Spoločnosť CEB prišla s prieskumom, podľa ktorého pred referendom bolo na internete zverejnených v Británii 1,5 milióna voľných pracovných miest. Po výsledkoch referenda ich počet klesol na 820-tisíc, a to len v priebehu jedného týždňa. „Vždy si politici obrátili štatistiky tak, ako chcú. Čo cítim aktuálne v mojom bežnom živote, je obava, čo bude ďalej. Cítim aj viac xenofóbie. Ešte nedávno tu boli povešané plagáty, aby Poliaci odišli domov, lebo tu už nemajú čo robiť. Toto je väčšia hrozba ako tie štatistiky rastu,“ posťažovala sa 28-ročná Silvia Vujčiková z Medzilaboriec, ktorá už viac ako 5 rokov pracuje v administratíve v Londýne.
Banky a firmy ohlasujú odchod
Agentúra Bloomberg nedávno citovala zdroje zo štyroch najväčších bánk, ktoré potvrdili, že chystajú presun sídla z Británie do niektorých z iných európskych miest. Hrozbou je podľa nich to, ako sa nastavia podmienky vzájomnej spolupráce na ekonomickej a politickej úrovni po oficiálnom odchode Britov z únie. Britská vláda tak musí učiniť cez článok 50 Lisabonskej zmluvy, ktorý zároveň stanovuje, že odchod by mal trvať maximálne dva roky. Nová britská premiérka Theresa Mayová nateraz tvrdí, že by o odchod chcela oficiálne požiadať začiatkom budúceho roka, čo znamená, že by Briti do konca roka 2018 mali vystúpiť z únie.
Objavili sa už špekulácie, že budúci rok reálny nie je, a brexit sa môže naťahovať aj nasledujúcich osem rokov. To je dlhé obdobie neistoty jednak pre banky, ale aj pre firmy, ktoré v Británii sídlia. Banky majú obavy z nedostatočne jasných plánov britskej vlády na ochranu ich postavenia a postavenia londýnskeho finančného centra v Európe. Tvrdia, že môžu po brexite stratiť právo voľne predávať svoje služby v EÚ.
Po odchode Britov z únie by sa takisto na banky pôsobiace v krajine prestali vzťahovať nariadenia Európskej komisie, čo by pre niektoré nadnárodné inštitúcie mohlo znamenať ďalšiu právnu a regulatórnu záťaž. Londýn je aktuálne domovom pre viac ako 250 svetových bánk. Napríklad JPMorgan či Barclays zamestnávajú každá zhruba 8-tisíc ľudí, Deutsche Bank a Citigroup zhodne po 7-tisíc ľudí a Goldman Sachs či Morgan Stanley po 5,5 tisíca ľudí.
Odchodom bánk by mohlo zaniknúť podľa odhadov okolo 100-tisíc pracovných miest, ktoré sú priamo spojené s vývozom finančných služieb do EÚ. JPMorgan Chase, Bank of America či Citigroup, už podľa britského denníka The Guardian začali prvé kroky k presunu časti svojich aktivít mimo Londýna. Spracovanie žiadosti o licenciu a jej získanie trvá až rok, preto sa s týmto krokom začali viaceré banky ponáhľať. Agentúra Bloomberg uvádza aj desiatky firiem pôsobiacich v Británii, ktoré plánujú v nasledujúcich rokoch buď znižovať stavy, teda prepúšťať, alebo sa pomaly presúvať do iných krajín. Ide o firmy ako nízkonákladové letecké spoločnosti easyJet alebo Wizz Air, spoločnosti Vodafone či L'Oreal.