Potrubím majú prúdiť dodávky plynu z Ruska po dne Čierneho mora do Turecka a odtiaľ ďalej do Európy. „Sme pripravení okamžite podniknúť kroky k realizácii tohto projektu (Turkish Stream), posúdiť ho a prijať rozhodnutie. Nič tomu nebráni,“ zdôraznil nedávno turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v rozhovore pre ruskú agentúru TASS. Pripomenul, že Turecko si väčšinu zemného plynu kupuje práve v Rusku, čo z Ankary robí dôležitého ekonomického partnera Moskvy.
Projektu začala opäť svitať nádej minulý týždeň, keď sa Erdogan stretol v ruskom Petrohrade so svojím náprotivkom Vladimirom Putinom. Jeho cesta mala byť definitívnou bodkou za vlaňajším incidentom, ktorý znepriatelil obe krajiny. Zostrelenie ruského bombardéra tureckými stíhačkami na turecko-sýrskej hranici viedlo k uvaleniu protiruských sankcií. Kremeľ však odkázal, že sankcie plánuje do konca roka zrušiť a v najbližšom čase obnoví aj letecké spojenie s tureckými letoviskami.
Podľa analytika majú všetky vyjadrenia len politický a propagandistický význam. Počkať si treba na štandardnú komerčnú dohodu o výstavbe plynovodu Turkish Stream. „Posledný rok ukazuje, že rusko-turecké vzťahy sú veľmi nestabilné a kontroverzné a rovnako vnútropolitický vývoj v Turecku je veľmi otázny. Aj keby sa nejaké potrubie z Ruska do Turecka postavilo, bude slúžiť len na dodávky plynu medzi týmito krajinami. Aj vzhľadom na enormne vysokú cenu celého projektu sa nedá očakávať, že by niekedy Turecko mohlo byť rentabilnou trasou pre tranzit ruského plynu do EÚ, lebo bude vždy veľmi drahý,“ povedal energetický analytik Karel Hirman.
Plynovod Turkish Stream má byť náhradou za zrušený projekt South Stream, ktorý mal obchádzať Ukrajinu cez Čierne more na Balkán. Turkish Stream má mať rovnako ako South Stream kapacitu 63 miliárd kubických metrov ročne. „Rusi už v súvislosti s pôvodným zámerom výstavby plynovodu South Stream investovali nemálo peňazí do potrebnej infraštruktúry na svojom území a do nákupu rúr, aj preto je v ich záujme, aby Turkish Stream, South Stream alebo nejaký iný, podobný projekt bol postavený a dokázal im splatiť investované financie,“ pokračoval Jozef Badida, analytik portálu energieprevas.sk.
Na jednej strane by dodávky plynu juhom mohli ešte viac oslabiť Slovensko ako tranzitnú krajinu, cez ktorú prúdi plyn cez Rakúsko až do Talianska. Na druhej strane Slovensko má v pláne postaviť plynovod Eastring, ktorý má spojiť kompresorovú stanicu vo Veľkých Kapušanoch s Maďarskom a Rumunskom až na bulharsko-tureckú hranicu. Ďalej by mohol nadviazať práve na Turkish Stream, čím by Slovensko získalo prístup k ďalším zdrojom plynu. „Pre slovenského prepravcu Eustream je Turkish Stream určite lepšia alternatíva, keďže sa ponúka príležitosť na využitie plánovaného plynovodu Eastring. Na druhej strane vybudovanie South Streamu cez Bulharsko a Maďarsko by znamenalo ohrozenie prepravy plynu cez Slovensko,“ dodal Badida.
Okrem plynovodu Turkish Stream je na pláne ďalší projekt, a to Nord Stream 2. Ruské dodávky plynu majú končiť v Nemecku, odkiaľ by sa plynovodmi rozvážali do ďalších krajín EÚ. Súčasné kapacity plynovodu Nord Stream sa majú rozširovať o potrubia 3 a 4, ktoré prepravia dodatočných 55 miliárd kubických metrov plynu ročne. Na projekte sa dohodol ruský Gazprom s energetickými spoločnosťami Engie, OMV, Shell, Uniper a Wintershal. Pre námietky poľského protimonopolného úradu firmy stiahli návrh vytvoriť konzorcium. Tvrdia však, že plynovod postavia aj bez spoločného podniku. Podmienkou Európskej komisie je, aby bol projekt v súlade s európskou legislatívou a nedošlo k odstaveniu súčasnej prepravnej trasy cez Ukrajinu. Stať by sa tak malo do konca roka 2019. Slovensko, Ukrajina a ďalšie krajiny proti Nord Streamu 2 protestujú.