Slovensko, ako proexportne orientovaná krajina, v prípade hospodárskeho rastu závisí najmä od vývoja situácie u svojich najvýznamnejších obchodných partnerov. Tým je napríklad Nemecko, ktoré sa nateraz aj napriek utečeneckej kríze a prílevu migrantov, oslabovaniu čínskej ekonomiky či výsledku britského referenda, v ktorom si Briti odhlasovali odchod krajiny z Európskej únie, drží na silných pozíciách. Nemecký štatistický úrad najnovšie prišiel s údajmi, že hrubý domáci produkt (HDP) Nemecka sa v druhom štvrťroku tohto roka medziročne zvýšil o 3,1 percenta. To predstavuje najprudšie tempo rastu za posledných päť rokov. Nemecká ekonomika je najväčšia v Európe a je od nej závislých aj veľa slovenských podnikov.
Podľa ekonómov však v najbližšom období aj nemecká ekonomika môže pocítiť dôsledky britského rozhodnutia v júnovom referende. Podľa slovenského Inštitútu finančnej politiky pri ministerstve financií len pre brexit by sa malo na Slovensku v nasledujúcich dvoch rokoch vytvoriť zhruba o 7-tisíc pracovných miest menej, než predpokladá júnová prognóza ministerstva financií, ktorá rátala s vytvorením 80-tisíc nových pozícií.
Nateraz nie je isté, kedy vlastne k brexitu dôjde. Podľa britských médií, ktoré citujú zdroje blízke britskej vláde, by sa mal odchod Británie z únie oddialiť o jeden až dva roky. Európska centrálna banka mala v pláne do pôvodného termínu jej odchodu, ktorý bol plánovaný na koniec roka 2018, pokračovať vo svojej politike tlačenia nových inflačných peňazí do obehu. Je však málo pravdepodobné, že v tom bude pokračovať aj ďalšie roky. Aj keď príchod krízy, akú sme zažili v roku 2008, by sme zatiaľ zažiť nemali, nad Európou teraz visí riziko prasknutia realitnej bubliny, ktorú má na svedomí práve tlačenie lacných peňazí do obehu.
Podľa štúdie britskej výskumnej organizácie Economist Intelligence Unit (EIU) však obavy na svetových finančných trhoch robí najmä Čína, a to už od minulého roka. V prípade spomalenia rastu čínskej ekonomiky o jeden percentuálny bod príde slovenská ekonomika približne o 0,25 až 0,3 percentuálneho bodu zo svojho rastu. Medzinárodný menový fond v júli zvýšil odhad tohtoročného rastu čínskej ekonomiky na 6,6 percenta z doteraz očakávaných 6,5 percenta. Na budúci rok už však počíta so spomalením na 6,2 percenta. Čínska ekonomika, ktorá je druhou najväčšou na svete, vlani vykázala rast o 6,9 percenta, čo bolo najpomalšie tempo za posledných 25 rokov. Spomaľovanie čínskej ekonomiky bude podľa fondu pokračovať aj v ďalších rokoch. Na rok 2021 predpokladá fond tempo expanzie okolo 5,8 percenta.
Slovenska sa prepad čínskej ekonomiky dotkne v tomto prípade nepriamo. Pokles tamojšej ekonomiky ovplyvňuje slovenských výrobcov a vývozcov, pretože sa väčšina ich produktov dostáva cez Nemecko práve do Číny. Tá je pre Nemecko druhým najväčším obchodným partnerom mimo únie, prvé sú Spojené štáty americké. Nemecko je zase pre Čínu najväčším obchodným partnerom a technologickým exportérom v Európe a je druhou krajinou po Veľkej Británii, kde Peking najviac investuje.
Medzi rizikami, ktoré môžu mať výrazné ekonomické dosahy, je podľa EIU aj ruská intervencia na Ukrajine a v Sýrii, nestabilita národných mien rozvíjajúcich sa trhov voči doláru, ktorá môže spôsobiť firemnú dlhovú krízu, nárast džihádistickej teroristickej skupiny, ktorá destabilizuje globálnu ekonomiku, či aktuálne pozastavenie investícií v ropnom priemysle, ktoré môže vyvolať ropné šoky v budúcnosti. Destabilizovať svetovú ekonomiku však môže aj to, ak by sa republikánsky kandidát Donald Trump stal novým americkým prezidentom.