Krajina patrí do Európskeho hospodárskeho priestoru (EEA) a Európskeho združenia voľného obchodu (EFTA), ktoré okrem Nórov združuje aj Island a Lichtenštajnsko. To by uľahčilo pohyb tovarov a služieb medzi britským a európskym trhom. Briti by však i tak museli naďalej podliehať väčšine pravidiel únie, ktoré teraz kritizujú. Napríklad Nórsko, ktoré nie je členom EÚ, rešpektuje 75 percent bruselskej regulácie. Nóri však najnovšie tvrdia, že Britániu si v tomto spoločenstve neželajú. Nórska ministerka pre európske záležitosti Elisabeth Vik Aspaker pre nórsky denník Aftenposten uviedla, že „to nie je najlepší nápad nechať vstúpiť takú veľkú krajinu do organizácie. Nie je to v nórskom záujme,“ povedala Aspaker. Podľa jej slov by prípadné požiadanie o členstvo zo strany Britov v organizácii mohli v budúcnosti stopnúť.
Séria náročných rokovaní
Nového britského ministra pre odchod Británie z EÚ Davida Davisa čakajú preto v nasledujúcich týždňoch náročné rokovania s nórskymi vládnymi predstaviteľmi. Nórska ministerka Aspaker pritom uviedla, že členstvo Britov v organizácii je možné len v prípade, že Nóri budú mať právo veta. Inými slovami, Briti tam nebudú mať zásadné slovo. EFTA totiž združuje štáty, ktoré majú dokopy 14 miliónov obyvateľov, pričom Britov je až 55 miliónov. Preto je obava nórskej ministerky namieste, ak tvrdí, že si Briti budú chcieť na základe tohto ukazovateľa vydobyť výsadné práva v organizácii. Aspaker upozorňuje aj na skutočnosť, že by sa v prípade vstupu Británie do EFTA museli nanovo podpisovať obchodné dohody s 38 krajinami vrátane Mexika, Kanady, Kolumbie, Kuvajtu či Kataru.
Podľa britského denníka The Guardian by sa o ďalšom nastavení vzťahov medzi úniou a Britániou malo rokovať na septembrovom neformálnom summite 27 členských štátov EÚ v Bratislave. Premiér Robert Fico už avizoval, že tzv. brexit bude jednou z kľúčových tém stretnutia európskych lídrov, na ktorom sa má zúčastniť aj nemecká kancelárka Angela Merkelová. Následne v októbri sa koná v Británii snem vládnej Konzervatívnej strany, kde by mali odznieť jasnejšie vízie, akou cestou sa chce britská vláda po brexite uberať. Ak Nóri zablokujú vstup Britov do EFTA, nedostanú sa následne ani do EEA, ktorá zahŕňa iba členské štáty EÚ a EFTA. Británia bola pritom jedným zo zakladajúcich členov Európskeho združenia voľného obchodu (EFTA) ešte v roku 1960, ktorý bol alternatívou k Európskemu hospodárskemu spoločenstvu (EHS), predchodcovi Európskej únie. V roku 1973 sa Briti k EHS pripojili.
Foto: Pravda, HM TREASURY NS, EUROSTAT, OECD, LSE, OXFORD ECONOMICS, GRAPHIC NEWS, LCH
Zásadné finančné straty
Britské ministerstvo financií vypočítalo, že kumulatívny efekt po 15 rokoch od brexitu by pre krajinu predstavoval v prípade nórskeho scenára pokles hrubého domáceho produktu o 3,8 percenta (20 miliárd libier). Druhá možnosť je švajčiarsky scenár, čo by predstavovalo bilaterálne obchodné dohody medzi EÚ a Britániou. Švajčiari síce nie sú oficiálne v EEA, ale majú s úniou podpísaných vyše 120 dohôd, ktoré umožňujú slobodu pohybu osôb, služieb, tovaru a kapitálu. V prípade švajčiarskeho scenára by HDP Británie poklesol za 15 rokov až o 6,2 percenta (36 miliárd libier). Švajčiari v roku 1992 následný vstup do EEA odmietli v referende. Na bilaterálnych dohodách s EÚ funguje aj Kanada či Turecko. Treťou možnosťou je tzv. WTO (Svetová obchodná organizácia) scenár. Nešlo by o žiadne špecifické dohody, to znamená, že vzťahy medzi Britmi a úniou by boli na úrovni bežných partnerov z WTO ako napríklad Rusko či Brazília. Ide o medzinárodnú organizáciu zaoberajúcu sa pravidlami obchodu medzi členskými krajinami s cieľom odstraňovať tarifné a netarifné prekážky v obchode. Vytvára pravidlá pre medzinárodný obchod a rieši spory medzi jednotlivými členskými štátmi. V prípade WTO scenára by britská ekonomika poklesla až o 7,5 percenta (45 miliárd libier).
Briti, nerobte to!
Ešte počas predreferendovej britskej kampane sa nórska vláda vyjadrila, ústami premiérky Erny Solbergovej, že by britskí voliči nemali nasledovať nórsky model. „Neopúšťajte EÚ, budete to ľutovať!“ nabádala vtedy Solbergová britskú verejnosť. Nórska vláda upozorňovala, ako draho ich vyjde to, že nie sú členmi EÚ, ale v rámci dohôd majú prístup na jednotný európsky trh. Navyše nie sú pri kľúčových rokovaniach v únii, čo znamená, že podľa dohôd sú povinní prijímať bruselskú legislatívu, ale nemajú právo do jej vytvárania a prijímania akokoľvek zasahovať. Nórsko muselo prijať viac ako 5 000 právnych úkonov zo strany EÚ od roku 1992. Navyše Nóri musia v súčasnosti prispievať do európskeho rozpočtu ročne sumou 388 miliónov eur za to, že môžu mať prístup na jednotný európsky trh.
Británia za minulý rok odviedla do európskeho rozpočtu 12,9 miliardy libier. Podľa údajov Európskej komisie bol príspevok do rozpočtu únie na jedného obyvateľa v roku 2014 najvyšší v prípade Luxemburska, nasledovalo Švédsko, Dánsko, Francúzsko či Nemecko. Briti boli vzhľadom na celkový počet obyvateľov až na 14. priečke. Najväčšími čistými prispievateľmi do úniového rozpočtu sú v rámci krajín Nemci, potom Francúzi či Taliani.