Bratislavský Dunaj už o niekoľko mesiacov pretne šiesty most, ktorý odľahčí dopravnú situáciu v hlavnom meste. Nové premostenie bude súčasťou diaľnice D4, ktorá spolu s rýchlostnou cestou R7 vytvorí nultý obchvat Bratislavy s celkovou dĺžkou 59,1 kilometra. Priamo na most ponad Dunaj bude nadväzovať sústava ďalších mostov. Mostné objekty budú stáť na 41 podporných pilieroch, ktoré budú mať maximálnu výšku 20 metrov.
Nový most sa pridá k už existujúcej pätici, ktorú tvoria mosty Lafranconi, Most SNP, Starý most, Apollo a Prístavný most. Pripravovaná stavba zatiaľ nemá meno. "Tento most zatiaľ pomenovaný nie je. Do budúcnosti sa s pridelením názvu tomuto mostu samozrejme počíta,“ povedala hovorkyňa ministerstva dopravy Karolína Ducká.
V roku 2020 po otvorení všetkých úsekov projektu D4 R7 na novom moste cez Dunaj jazdiť v priemere 29 503 osobných a 5 600 nákladných vozidiel denne.Ľubomír Palčák, šéf VÚD
Dĺžka mostnej stavby ponad Dunaj dosiahne 2 930 metrov. Pôjde však len o tretí diaľničný bratislavský most ponad najväčšiu slovenskú rieku. Na diaľnici D2 pretínajúcej Bratislavu v jej západnej časti zo severu na juh sa nachádza most Lafranconi. Prístavný most je najvyťaženejším dopravným úsekom na Slovensku. Denne cezeň prejde viac ako 100-tisíc automobilov. Most je súčasťou diaľnice D1. Na oboch mostoch sa v súčasnosti mieša zdrojová aj tranzitná doprava.
Prví motoristi by po šiestom moste mali jazdiť od októbra 2020. "Podľa dopravno-inžinierskych prepočtov Výskumného ústavu dopravného v Žiline (VÚD) bude v roku 2020 po otvorení všetkých úsekov projektu D4 R7 na novom moste cez Dunaj jazdiť v priemere 29 503 osobných a 5 600 nákladných vozidiel denne,“ povedal Ľubomír Palčák, šéf VÚD.
Most na diaľnici D4 však môže mať najvyšší počet jazdných pruhov. „Pri spustení budú na moste štyri jazdné pruhy (dva v každom smere jazdy), pričom most bude postavený tak, aby ho bolo možné bez stavebných úprav rozšíriť na šesť jazdných pruhov (tri v každom smere jazdy),“ hovorí Ducká. V prípade potreby zvýšenia kapacity mosta štát po dostavbe bude vedieť bez výrazných stavebných zásahov pridať jeden jazdný pruh v každom smere jazdy.
Sústava mostov nepovedie len ponad Dunaj. Vytvorená estakáda premostí Jarovské rameno, Veľký Zemník a záplavové územie. Na ľavom brehu Dunaja prechádza estakáda cez chránené územie európskeho významu Biskupické Luhy. "Šiesty bratislavský most cez Dunaj bude diaľnicu D4 prevádzať ponad Jarovské rameno, kanoistickú a veslársku dráhu a rieku Dunaj. Za mimoúrovňovou križovatkou Rusovce s cestou I/2 trasa diaľnice D4 vstupuje do lokality sústavy Natura 2000, ktorú opúšťa približne v polovici šiesteho kilometra. Vzhľadom na to, že trasovanie diaľnice v predmetnom úseku D4 zasahuje do CHVÚ Dunajské luhy a ÚEV Biskupské luhy, predpokladá sa čiastočný zásah do porastov lužných lesov, prirodzených vodných biotopov a biotopov vodného vtáctva,“ hovorí Palčák.
Existencia nového mosta vytvorí prepojenie diaľnic D1 a D2. "Prevádzka projektu v rozsahu úsekov diaľnice D4 od Jaroviec až po Raču vyvolá zníženie intenzity prevažne na intravilánových úsekoch diaľnice D1. V prvom roku súvislej prevádzky projektu klesne intenzita na Prístavnom moste o cca 20-tisíc vozidiel denne a vo výhľadovom roku 2045 o takmer 30-tisíc,“ dodáva Palčák. Most spolu s celou diaľnicou D4 vytvorí lepšie napojenie na diaľnicu D1 a D2 pre bratislavskú mestskú časť Petržalka.
"Ministerstvo dopravy nevie povedať, koľko bude stáť výstavba samotného mosta. "Túto informáciu nemáme k dispozícii, pretože riziko výstavby nesie v plnej miere koncesionár projektu. Bez ohľadu na to, či koncesionár prekročí, alebo dodrží svoj naplánovaný interný rozpočet, bude verejný obstarávateľ platiť za projekt rovnakú sumu, aká bola zafixovaná pri finančnom uzavretí projektu,“ uvádza Ducká. Štát by mal konzorciu Obchvat Nula vedenému španielskou spoločnosťou Cintra platiť ročné splátky za dostupnosť južnej časti bratislavského obchvatu spolu s časťou rýchlostnej cesty R7 52,8 milióna eur počas 30 rokov.
Pôvodne sa očakávalo, že výstavba bratislavského nultého obchvatu bez tunela Karpaty bude formou PPP projektu stáť 4,5 miliardy eur. Súťaž však cenu znížila na 1,9 miliardy, ktorú ponúklo konzorcium Obchvat Nula. Koncesnú zmluvu chcel podpísať ešte bývalý minister dopravy Ján Počiatek. K podpisu však na nedošlo a projekt ostal na stole novému vedeniu ministerstva dopravy.