Zeleninárska výroba v poslednom desaťročí výrazne upadla, preto domácu úrodu nahrádzajú dovozy. Časť predavačov zeleniny, ponúkanej najmä zo stánkov pri cestách, pritom otvorene kamufluje pôvod tovaru.
Skutočne čerstvú slovenskú zeleninu možno kúpiť priamo u pestovateľov. Lenže nie je pestovateľ ako pestovateľ. Aj v typických zeleninárskych obciach, ako je napríklad Veľká Mača, sa predáva domáca aj zahraničná produkcia. Ľudia sa pristavia pri predavačoch, kúpia si papriku a paradajky od tunajších pestovateľov a k nim povedzme melóny. Tie sa v dedine predávajú dávno predtým, ako dozrejú domáce, ale koľkí z pocestných, čo sa pristavia pri stolíkoch so zeleninou, majú dnes predstavu o tom, kedy slovenské melóny vlastne dozrievajú?
„Každý predajca by mal jasne označiť pôvod tovaru, to však mnohí nedodržujú a pri predaji v obciach s pestovateľskou tradíciou ľudia predpokladajú, že všetko je zo záhradky pred či za domom,“ hovorí ústredný riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Jozef Bíreš. S pôvodom a cenami tovaru najčastejšie manipulujú stánkari predávajúci zeleninu pri cestách. Takýto predaj zeleniny, ovocia či medu však zákon nedovoľuje.
Každý predajca by mal jasne označiť pôvod tovaru, to však mnohí nedodržujú a pri predaji v obciach s pestovateľskou tradíciou ľudia predpokladajú, že všetko je zo záhradky pred či za domom.Jozef Bíreš, ústredný riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy
Pokútnych predajov je v porovnaní s minulosťou podľa Jozefa Bíreša menej, ale stále sa vyskytujú. Stoja za nimi dobre zorganizované skupiny, ktoré na predaj nasadzujú spravidla študentov. Pri raziách inšpekcie mnohí utečú alebo ako pokutu zaplatia len sumu, ktorú majú v pokladnici. S odstupom dvoch-troch dní sa vracajú naspäť. Inšpekcia síce zbavila niektoré cesty predajcov, ale úplne sa čierny predaj nepodarilo potlačiť. Jeden z posledných záťahov pritom potvrdil, že tovar pochádza z veľkoskladov, ale pri cestách sa vydáva za slovenský.
„Nemôžeme byť 24 hodín na cestách. Dôležité je, aby sami spotrebitelia ignorovali takýto predaj, pretože napríklad melón, ktorý je nepretržite vystavený slnku, najmä keď je prerezaný na polovicu, môže rýchlo skvasiť,“ nabáda kupujúcich na opatrnosť šéf potravinovej správy.
Slovensko by malo byť cez leto plne sebestačné v paprikách, rajčinách, kapuste, kalerábe či karfiole, alebo aj zemiakoch. Najmenej polovica produkcie sa však dováža. Veľkých zeleninárskych podnikov, ako je napríklad Farma Kissova v Želiezovciach, ktoré pestujú zeleninu na viac ako sto či dvesto hektároch, je však na Slovensku ako šafranu.
Na poliach v okolí Šároviec a Želiezoviec teraz dozrievajú uhorky, paprika či žlté melóny a červené dyne. Kým popri cestách smerom na Levice sa predávajú melóny kilogram za 1,20 eura, u farmára Kissa stoja 60 centov. Žlté predávajú čierni stánkari po 2,90, papriku z Maďarska „strieľajú“ tiež po 2,90 eura, zato na farme sa dá kúpiť kilogram žltého melóna po jednom eure, päťkilogramové vrecko papriky vyjde na tri eurá. Farme konkurujú cenovo len reťazce vo veľkých mestách, ktoré v akciách predávajú červené dyne po 79 centov, žlté melóny z Grécka stoja výnimočne 69 centov za kilogram, ale spravidla sa cena plodov z južnej Európy pohybuje od 1,29 do 1,49 eura.
Kiss patrí k posledným zeleninárskym mohykánom na dolnom Pohroní a budúcnosť slovenského zeleninárstva vidí skepticky. „Mladá generácia stratila pestovateľské návyky aj obyčajnú výdrž pracovať na poli. Väčšinu brigádnikov tvoria starší občania, a to mnohí prichádzajú pracovať až z okolia Žarnovice či Novej Bane,“ vraví farmár Ľudovít Kiss. Dodáva, že o zeleninárstve ako veľkej pracovnej príležitosti pre vidiečanov sa síce veľa hovorí, ale na prospech odhodlaných a zapálených mladých pestovateľov sa reálne robí málo.
„Súčasný stav je obrazom nedávnej minulosti. Mladí nie že by nevedeli, ale nechce sa im pracovať na poli,“ povedala Magda Valšíková, ktorá prednáša zeleninárstvo na SPU v Nitre. Ak už idú zberať zeleninu, potom radšej do zahraničia, lebo tam je úmorná práca na plantážach lepšie platená ako na Slovensku. Niektoré zeleninárske a ovocinárske firmy na zber špargle, jahôd alebo v jeseni jabĺk dovážajú pracovníkov z Ukrajiny či Rumunska.
„Ak chceme mať viac svojej zeleniny, nestačí do nej nasmerovať len dotácie, ale treba zmeniť aj výchovu detí. Školy už nemajú záhrady a stredné poľnohospodárske školy sú buď zrušené, alebo s malým počtom žiakov. Dôležité je zmeniť obraz poľnohospodárstva vo verejnosti. Ak to s ním myslíme poctivo, čaká nás naozaj veľa práce,“ uzavrela Magdaléna Valšíková.