Kým časť Britov už banuje, že zvolili brexit, veľa ľudí si myslí, že sa budú mať lepšie. Británia však podľa všetkých významných medzinárodných inštitúcií smeruje do recesie. Krajinu pre neistotu z brexitu čaká pokles investícií, menej pracovných miest, zdražovanie. Od referenda už výrazne ubudlo pracovných ponúk a pre pokles libry zdraželi dovolenky či dovážaná elektronika. Ak EÚ zavedie Britom clá, export sa výrazne ochromí. To si však mnohí bežní Briti nepripúšťajú.
„Som veľmi národne založený, som na Britániu hrdý, čo dosiahla,“ povedal Johnatan. V britskom referende o zotrvaní alebo odídení krajiny z EÚ hlasoval za brexit. Dodnes svoju voľbu neľutuje. „Áno, vlastním veľa vecí, ktoré ste v Európe vyrobili, no nemyslím si, že keď sa odčleníme od únie, tak sa obchod preruší. Potrebujete nás tak ako my vás. Hlasoval som za brexit preto, lebo si myslím, že si dokážeme riadiť krajinu lepšie, keď nám do toho nebude hovoriť Brusel,“ skomentoval Johnatan, ktorý viac ako desať rokov pôsobí v realitnom biznise. V súvislosti s brexitom sa hovorí o obmedzení prístupu Británie na 500-miliónový jednotný európsky trh v prípade, že Briti zasiahnu do voľného pohybu osôb, pretože chcú výrazne okresať počet migrantov prichádzajúcich do krajiny.
Briti sú pre Slovensko dôležití
V anglickom meste Cambridge možno vidieť mnoho áut, ktoré pochádzajú práve z Európy, respektíve ktoré tam boli vyrobené, tak ako Johnatanovo. Veľká Británia je v tomto smere veľmi dôležitá aj pre Slovensko, ktoré je v Európe považované za automobilovú veľmoc. Britský trh je druhým najväčším exportným trhom pre slovenské automobilky. Každé siedme auto vyrobené na Slovensku smeruje za Lamanšský prieliv. Takmer polovicu európskeho exportu do Británie tvoria automobily.
Fakt, že si Briti odhlasovali odchod z únie, sa prejaví na slovenskej ekonomike ešte v tomto roku. „Brexit môže ukrojiť z rastu slovenskej ekonomiky od 0,1 do 0,2 percenta už v tomto roku. Negatívny vplyv na ekonomický rast Slovenska v budúcom roku odhadujeme v intervale 0 až 0,3 percenta. Do konca prognózovaného horizontu vznikne o maximálne 7-tisíc pracovných miest menej, než predpokladá júnová prognóza ministerstva financií,“ tvrdí Inštitút finančnej politiky pri slovenskom ministerstve financií.
Inštitút pripomína, že Británia je siedmym najvýznamnejším obchodným partnerom Slovenska. Vlani do nej smerovalo 5,5 percenta vývozu krajiny. Export prevyšuje import o viac než 2,7 miliardy eur, čo je druhý najväčší prebytok obchodnej bilancie Slovenska. „Oslabenie libry voči euru predraží vývoz a, naopak, zlacní import z Veľkej Británie. Z našich najvýznamnejších obchodných partnerov majú najsilnejšie hospodárske väzby s Britániou Nemecko, Poľsko, Francúzsko a Holandsko,“ komentuje Inštitút.
Niečo zlacnie, niečo zdražie
Druhou dôležitou vývoznou položkou do Británie je elektronika, a to najmä televízory. „Automobily rovnako ako elektronika patria medzi produkty citlivo reagujúce na cenové zmeny. Depreciácia libry zníži atraktivitu a dostupnosť našich produktov pre britských spotrebiteľov. Zároveň ide o produkty dlhodobej spotreby, nákupy ktorých spotrebitelia odkladajú ako prvé, alebo inak, dopyt po týchto tovaroch je výrazne procyklický,“ pripomenul Inštitút financií. Podľa Medzinárodného menového fondu brexit zasiahne najviac finančný sektor a priemyselnú výrobu s vysokou pridanou hodnotou. Najviac farmaceutický, letecký a spomínaný automobilový sektor.
Briti sa už teraz pripravujú na horšie ekonomické časy. Viacerí ekonómovia podľa denníka Financial Times odhadujú, že britská ekonomika porastie nasledujúce dva roky tempom 1,8 percenta namiesto predikovaných štyroch percent. To spôsobí značné výpadky v britskom štátnom rozpočte. Ceny nehnuteľností by mohli poklesnúť až o 20 percent. Na porovnanie, v roku 2008, po páde americkej banky Lehman Brothers, ktorá rozšírila finančnú krízu po celej Európe, padli ceny nehnuteľností v Británii o 15 percent. Ak by sa situácia zopakovala aj tentoraz, podľa odhadov britského ministerstva financií by okamžite prišla štátna pokladnica o 6 miliárd libier. Brexit rozdeľuje v politickej a ekonomickej rovine britskú spoločnosť na čoraz nezmieriteľnejšie skupiny. Jedni si odchod z únie neželajú a vidia za tým ekonomickú samovraždu, druhí zasa tvrdia, že nič lepšie ako brexit nemôže Britániu postretnúť.
„Boli sme to my, ktorí do Európy priniesli kapitalizmus. Spojili sme sa s úniou len preto, aby sme mali prístup na jednotný trh. Myslím, že si bez únie poradíme. Britská vláda je jednou z najmenej skorumpovaných v Európe, preto nepotrebujeme žiadnu bruselskú kontrolu, ktorá aj tak nikomu nepomáha. Je dobre, že nebudeme súčasťou federalizácie, v ktorej chcú mať nad všetkými moc Nemci,“ povedal pre Pravdu britský vysokoškolský profesor a zároveň diplomat Tony, ktorý však nechce uvádzať celé svoje meno. „Určite však nehrozí, že sa rozpadneme. Škóti dobre vedia, že ak sa odtrhnú, tak im únia kvôli Kataláncom v Španielsku, ktorí majú podobné úmysly, nedovolí len tak odísť a hneď sa ako nový člen pripojiť k európskej dvadsaťosmičke. Museli by prejsť celou prijímacou procedúrou, a navyše by museli prijať euro a prispievať do spoločného európskeho rozpočtu, čo si momentálne krajina pre ekonomický pokles nemôže dovoliť,“ pripomína profesor.
Kedy príde reálne brexit?
Momentálne je však osud Británie neistý, na čo negatívne reagujú finančné trhy. Nateraz sa nevie, aké podmienky odchodu z únie si nová britská vláda vyjedná so zvyšnými členmi spoločného európskeho bloku. Článok 50 Lisabonskej zmluvy, ktorý pojednáva o odchode krajiny z únie, by sa mal podľa doterajších vyhlásení novej britskej premiérky Theresy Mayovej otvoriť zrejme až v budúcom roku. Vyjednávať by sa malo minimálne dva roky. Odhaduje sa, že to môže byť nakoniec viac ako šesť rokov, kým Británia oficiálne z EÚ vystúpi.
Hlavný ekonóm britskej centrálnej banky Andrew Haldane sa preto domnieva, že Bank of England na svojom augustovom zasadaní bude musieť pravdepodobne výrazne uvoľniť menovú politiku, aby pomohla chrániť ekonomiku krajiny a pracovné miesta. Očakáva sa, že centrálna banka Británie zredukuje hlavnú úrokovú sadzbu z terajšej úrovne 0,5 percenta na polovicu, teda na 0,25 percenta. Išlo by o prvé znižovanie po siedmich rokoch. K tomuto kroku pristúpila banka počas finančnej krízy.