Pôsobíte ako profesor vo Veľkej Británii vyše 20 rokov. Ako sa zmenil váš život po britskom referende?
Po tom, čo sme sa dozvedeli definitívne výsledky referenda, ktoré potvrdili odchod krajiny z únie, nastal chaos. Nielen na finančných trhoch, ale aj politický. Po pár dňoch od referenda sa však krajinou začalo šíriť čosi oveľa horšie, a to nacionalizmus a xenofóbia.
Ako sa to prejavuje?
Čoraz viac vidieť antiimigračnú až fašistickú propagandu, najmä proti ázijským, ale aj iným minoritám. Od minulého mesiaca už bolo niekoľko rasistických incidentov v Británii, a to zo strany podporovateľov brexitu. Ak k nemu reálne dôjde, bude to ešte horšie. Viete, moja manželka je Maďarka a necíti sa tu už veľmi bezpečne. Najviac ju hnevá neprestajné zavádzanie britských euroskeptikov, že ľudia z východnej Európy len berú Britom prácu, znižujú im mzdy a prichádzajú do krajiny poberať štedré sociálne dávky. Pre narastajúci rasizmus v krajine chceme s manželkou odtiaľto odísť pri prvej možnej príležitosti. Pre ľudí, ako som ja, tu už nie je miesto.
Na fakulte, kde pôsobíte, máte veľa európskych kolegov. Aj oni zmýšľajú podobne?
Neviem v tejto chvíli povedať, koľko kolegov, ktorí sem prišli z ostatných krajín EÚ, plánuje teraz z Británie odísť. Očakávam, že až sa vykryštalizuje situácia po brexite, mnohí z nich odídu. Stane sa tak najmä vtedy, keď sa nová britská vláda rozhodne obmedziť slobodu voľného pohybu osôb a začne znevýhodňovať prisťahovalcov z členských krajín EÚ v oblasti zdravotnej starostlivosti, prideľovaní miest pre ich deti v britských školách či v obmedzovaní poskytovania verejných služieb ako takých.
Zrejme sa obmedzia aj finančné zdroje do akademického výskumu.
Áno, očakávam, že ešte pred samotným brexitom pocítia tunajšie univerzity výrazné okresanie financií z európskych fondov. Je veľmi pravdepodobné, že únia nebude ochotná finančne dotovať britský výskum, keďže sa jej to v konečnom dôsledku nemusí do dvoch rokov vrátiť. To je obdobie, za ktoré sa majú vyjednať nové vzťahy medzi úniou a Britániou, teda ešte pred samotným brexitom. Mnoho akademikov pôsobiacich v oblasti sociálneho výskumu alebo umenia je veľmi závislých práve od finančnej podpory z EÚ, keďže pracujú na tzv. paneurópskych projektoch. Nevidím reálne, že britská vláda bude v momentálnej situácii vedieť tieto straty vykryť z vlastného rozpočtu.
Čo znamená brexit pre Britániu po ekonomickej stránke?
Znamená to, že padne do recesie, len čo investori a finančný trh stratia dôveru v zlepšujúci sa vývoj v krajine. Británia už stratila rating AAA vo viacerých medzinárodných ratingových agentúrach. Očakávam, že zahraničné banky a firmy pôsobiace v krajine presunú svoje pobočky inde. Investori môžu svoje aktivity presunúť napríklad do Írska, ktoré je rovnako naklonené biznisu ako Británia. Hlavný problém leží na nedôvere v to, akú dohodu vyrokuje s úniou nový britský premiér.
Tisíce ľudí v posledných dňoch protestovali v uliciach Londýna proti brexitu. Ľutujú Briti svoju voľbu po tom, čo reálne zistili, že prichádza chaos, neistota a ekonomické problémy pre krajinu?
Na poslednom proteste, ktorý sa konal v Londýne, sa zišli prevažne ľudia do 40 rokov, ktorí volili zotrvanie Británie v únii. No tú väčšinu Britov, ktorí sú starší ako 45 rokov a volili brexit, ste na protestoch stretnúť nemohli. Chcú opustiť úniu, aj keď to bude znamenať, že si ekonomicky pohoršia. Hlavným dôvodom ich voľby je snaha o zrušenie voľného pohybu osôb, pričom očakávajú, že vystúpením z únie bude mať krajina väčšiu kontrolu nad migráciou.
Aj mnoho z nich si však po výsledkoch referenda vyhľadávalo na internete, čo to vlastne brexit znamená.
Áno, ľudia presne pred hlasovaním nevedeli, čo ich voľba vlastne reálne prinesie. Záujem o politiku je v Británii na veľmi nízkej úrovni a veľa tunajších ľudí získava kompletné informácie z bulváru, ktorý všetko veľmi zjednodušuje. Bulvár je pritom dlhodobo proti únii. Napríklad bulvárne noviny The Sun alebo The Daily Mail opakovane publikovali pred referendom titulky typu EÚ chce, aby migranti vzali Britom všetky pracovné miesta. Kontroverzné témy ako migrácia a národná suverenita boli zobrazované vo veľmi zjednodušenom štýle – Brusel proti nám. Práve preto mnoho Britov volilo odchod krajiny z únie, a to bez toho, aby sa reálne pozreli na fakty. Na to, čo vlastne členstvo v únii reálne za tie roky Británii prinieslo a ako z toho britská ekonomika profitovala.
Viac ako ekonomické vplyvy brexitu teraz krajinu skľučuje politický chaos, keďže viacero kľúčových politikov v britskom referende z oboch táborov rezignovalo.
Jedno je isté – krajinu čaká chaos, politická a ekonomická nestabilita. Všetko bude závisieť od toho, ako sa dohodnú budúce vzťahy Britov so zvyškom únie. Aj keď v dlhodobom horizonte sa britská ekonomika z toho pozviecha, bude ešte zaujímavé sledovať, ako tento proces tunajší politici „ukočírujú“. Podporovatelia kampane, ktorí boli za brexit, vyhrali vďaka sľubom, že obmedzia migráciu zrušením voľného pohybu osôb. Rovnako sľúbili, že Briti už nebudú podliehať reguláciám, ktoré vyplývajú z členstva v únii a prístupu na 500-miliónový jednotný voľný európsky trh. To znamená, že ak toto všetko má britská vláda urobiť, musí zakázať voľný pohyb osôb a úplne krajinu odtrhnúť od zvyšku Európy. Ak by sa to stalo, tak Briti môžu zabudnúť na nórsky alebo švajčiarsky model spolupráce s úniou, pretože aj tieto krajiny podliehajú pravidlám Bruselu. Ak sa z nejakých nepochopiteľných dôvodov politici v krajine rozhodnú nebyť súčasťou jednotného trhu, bude to mať devastačné účinky na britskú ekonomiku. Spôsobilo by to potom ešte väčšie politické zemetrasenie. Ak sa aktuálne na brexit pozeráme čisto politicky, znamená to rozpad Veľkej Británie ako takej.
Myslíte, že sa Škóti predsa len odtrhnú od Británie?
Celkom určite sa bude čoskoro v Škótsku konať druhé referendum. V ňom sa rozhodne, či krajina chce, alebo nechce zostať súčasťou Británie. Myslím si, že väčšina Škótov zahlasuje za odchod. Mnoho z nich totiž úniu opustiť nechce. Tamojšia vláda verí, že nezávislé Škótsko sa bude môcť následne pripojiť k EÚ. Ak budú v tomto smere Škóti úspešní, prídu ďalšie referendá. Napríklad Severné Írsko vyhlási referendum o zotrvaní alebo odtrhnutí sa od Írska a je pravdepodobné, že podobné úvahy bude mať Wales v prípade zotrvania v Británii.
Takže Veľká Británia už čoskoro nebude vôbec veľká?
To, čo teraz nastalo, je rozpad britskej monarchie v priamom prenose. Celkovo, ak sa pozriete, čo sa deje na britskej politickej scéne po referende, vidíte len zmätok a žiadnu víziu do budúcna. Výsledky referenda kompletne znefunkčnili vládu, ale aj opozíciu. Vládna Konzervatívna strana prišla o svojho lídra, rovnako aj opoziční labouristi. Rozhodnutie vystúpiť z únie ukázalo, aká krehká je Británia konštitucionálne a politicky. Očakávam, že to takto bude pretrvávať nasledujúce mesiace až roky.
Favoritkou na novú britskú premiérku je po odstúpení Davida Camerona súčasná ministerka vnútra Theresa Mayová. Ako ju vnímate ako političku?
Je najpopulárnejšou političkou v rámci Konzervatívnej strany. Momentálne je najhorúcejším kandidátom na post šéfa konzervatívcov a premiérske kreslo, ktoré doteraz zastával Cameron. Mayová je stále veľmi populárna aj u bežných Britov. Bude ťažiť najmä z toho, že nebola účastná osobných útokov, ktorým sa nevyhli jej spolustraníci Boris Johnson či Michael Gove.
Keď spomínate Johnsona… Britské referendum poukázalo najmä na to, aký nebezpečný je populizmus.
Populizmus rástol pomaly, ale isto v Európe od roku 1980 ako dôsledok pretrvávajúcich problémov s nezamestnanosťou a so znižovaním životnej úrovne ľudí v mnohých krajinách. Národné vlády a únia v mnohých oblastiach zlyhali, najmä v zavádzaní efektívnych politík na riešenie ekonomických a sociálnych problémov bežných ľudí. Únia pritom prijatím Lisabonskej zmluvy zaviedla neoliberálnu politiku, ktorá je postavená na deregulácii a reforme pracovného trhu založenej na globalizácii. Výsledkom sú vo väčšine krajín nízke platy, nestabilita pracovných miest a množstvo ľudí, ktorí síce majú prácu, sú však stále v ohrození, že upadnú do chudoby. Ľudia sa preto obracajú na politické strany a zoskupenia, ktoré ponúkajú jednoduché riešenia, zväčša postavené na antiimigračnej politike a euroskeptickej agende.
Veľký podiel má na tom zrejme aj niekoľko rokov sa vlečúca finančná kríza.
Finančná kríza a kríza v eurozóne len prehĺbili nedôveru vo fungovanie klasických politických strán a európskych inštitúcií. Navyše pod vedením nemeckej kancelárky Angely Merkelovej sa únia prezentovala ako úsporný parný valec, ktorý sa málo zaujíma o sociálnu súdržnosť a vytvára elitársky klub, ktorý sa o problémy ľudí príliš nezaujíma. Dnešný populizmus je skrátka kombináciou doznievajúcej ekonomickej krízy, slabého politického líderstva a neefektívnych politík nereagujúcich na reálne potreby ľudí. Preto sa ľudia obracajú na euroskeptikov a extrémne strany, či už napravo, alebo naľavo.
Ekonomicky sú však na tom teraz krajiny oveľa lepšie, mnohé sa už dostávajú na predkrízové úrovne.
Ľudia sú skrátka znechutení z toho, že sa tu dookola omieľa, ako nám hospodárstvo rastie, ale reálne výsledky v každodennom živote necítia, a to v mnohých európskych krajinách. To platí aj pre Nemecko alebo Veľkú Britániu, kde ľudia s nízkym alebo priemerným platom pociťujú, že kým oni majú čoraz menej, na druhej strane bohatí stále bohatnú. Narastajúca príjmová nerovnosť a neefektívna redistribúcia bohatstva v spoločnosti vyvolávajú politickú radikalizáciu. Ľudia jednoducho prestávajú veriť mainstreamovým politickým stranám a obracajú sa s prosbou o pomoc na populistov a extrémistov. Najmä ľavicové strany v Európe zlyhali v nastolení agendy, ktorá bude prospešná pre ľudí a bude nimi rešpektovaná. Sociálni demokrati začiatkom 90. rokoch ako Blair, Schröder či Prodi neuspeli v zavádzaní jednak sociálnej agendy, jednak v podpore biznisu. Nedarí sa to ani súčasnému prezidentovi Francúzska Françoisovi Hollandovi, ani nemeckej kancelárke Angele Merkelovej.
Ako má teraz únia podľa vás začať fungovať, aby sa vyhla ďalším odchodom krajín?
V prvom rade musí prestať to, že politické elity v Bruseli rozhodujú o životoch ľudí bez ich zásahu a malej právomoci národných parlamentov. Najmä pri utečeneckej kríze sme boli svedkami toho, že Merkelová vyhlásila, že niečo sa rozhodlo a iná cesta nie je, čo ľudí veľmi pobúrilo. Únia skrátka nemôže pokračovať v technokratickom spôsobe vedenia. Potrebujeme, aby európski lídri začali vysvetľovať, prečo boli rozhodnutia prijaté a začali pracovať na dlhodobejšej vízií smerovania únie ako takej. Musí sa posilniť politická spolupráca medzi členskými štátmi v oblastiach ako obrana, bezpečnosť, migrácia a sociálna politika. V tomto smere však musím podotknúť, že únia nemôže vyvolávať dojem, že jediným riešením súčasných problémov je práve politická integrácia. Nie je to ani zďaleka o tom. Únia prežije, ak umožní členským štátom ponechať si väčšinou svojich právomocí, ale užšie spolupracovať v oblastiach, ktoré sú momentálne kľúčové. Postavenie národných parlamentov sa musí upevniť. Koncept „zbližujúcej sa únie“ smerujúcej k politickému superštátu nie je dlhodobo atraktívny pre Európanov, ak sa únia snaží stoj čo stoj presadiť napriek nevôli bežných ľudí. Takto len rozsieva euroskepticizmus, čo sa môže skončiť odchodom ďalších krajín zo spoločného európskeho bloku.
To sa však nepodarí uskutočniť v krátkodobom horizonte, pričom nad úniou visí hrozba ďalších referend.
Únia potrebuje urýchlene vykonať reformy, je vo veľmi zlom stave. Roky sme tu mali technokratické nemecké vedenie, ktoré nezaručilo výrazný pokles nezamestnanosti a lepšiu perspektívu života, najmä pre mladých ľudí. Ak toto nezačne únia okamžite riešiť, myslím, že referendá o vystúpení alebo odídení z EÚ v ďalších európskych krajinách, budú len otázkou času.
Christian Schweiger
je profesorom na Katedre medzinárodných vzťahov na Durhamskej univerzite vo Veľkej Británii. Vyštudoval politológiu a sociológiu na univerzite v Regensburgu, doktorát z politológie získal na anglickej University of Derby. Pracoval ako vedecký pracovník vo výskumnom stredisku na Trinity College v írskom Dubline. Spolupracoval na výskume UACES, ktorý sa zaoberal hodnotením jednotného trhu v 28 štátoch Európskej únie v globálnom prostredí. Aktuálne dokončuje knihu, ktorá skúma vplyv svetovej finančnej krízy na európske ekonomiky.