„V prípade, že si Británia odhlasuje odchod, takzvaný brexit, mohlo by dôjsť k významným, hoci ťažko predvídateľným vedľajším efektom pre eurozónu cez množstvo ciest, napríklad zahraničného obchodu a finančných trhov,“ stojí v zápise.
Hospodárskemu rastu menovej únie bránia nevýrazné vonkajšie podmienky predovšetkým na rozvíjajúcich sa trhoch. Členovia menového výboru ECB teda dospeli k záveru, že ekonomike naďalej hrozí útlm.
ECB po zasadnutí 2. júna nechala úrokové sadzby podľa očakávania bez zmeny a zlepšila odhad rastu ekonomiky eurozóny aj miery inflácie. Prezident ECB Mario Draghi ale zároveň na tlačovej konferencii upozornil na pretrvávajúce riziká a zopakoval ochotu európske hospodárstvo ďalej podporovať uvoľnenou menovou politikou.
ECB v marci znížila základnú úrokovú sadzbu a depozitnú sadzbu zrazila hlbšie do záporného pásma. Program nákupov dlhopisov zvýšila na 80 miliárd eur mesačne zo 60 miliárd eur a oznámila, že do programu budú zahrnuté okrem štátnych dlhopisov aj dlhopisy firemné. Program nákupov firemných dlhopisov ECB začala 8. júna. Nový program lacných dlhodobých úverov, v ktorom bankám ponúkne úvery za nulové alebo záporné sadzby, ECB spustila 22. júna.
Banka v zápise uviedla, že opatrenia potrebujú čas, aby sa ich účinky mohli naplno prejaviť. Opatrný tón ECB je podľa analytikov podobný tomu, ktorý nasadila americká centrálna banka (Fed). Jej predstavitelia sa na poslednom zasadnutí podľa stredajšieho zápisu zhodli, že Fed by nemal zvyšovať úrokové sadzby, kým sa nevyjasnia dôsledky hlasovania v britskom referende.