Do úvahy pripadá viacero možností. Nové „londýnske City“ by mohlo vzniknúť v Paríži, vo Frankfurte nad Mohanom, v Berlíne, Edinburghu, Dubline, Amsterdame alebo Luxembursku. Najnovšie začala francúzska vláda podnikať kroky na to, aby banky prilákala do krajiny.
„Francúzska vláda zmierni daňové zaťaženie domácností a malých firiem v reakcii na britské referendum, v ktorom voliči rozhodli o vystúpení krajiny z EÚ. Takto sa podporí pozícia Paríža ako atraktívneho finančného centra,“ povedal francúzsky prezident Francois Hollande v rozhovore pre denník Les Echos.
Celkové daňové zaťaženie domácností môže klesnúť vo Francúzsku o ďalšie dve miliardy eur pod podmienkou, že tamojšia ekonomika sa v budúcom roku zväčší o 1,7 percenta. Malým a stredným podnikom by mohli náklady klesnúť o päť miliárd eur najmä vďaka znižovaniu daní a sociálnych odvodov.
Dôvod, prečo sa svetové banky rozhodli opustiť Londýn, je ten, že po prípadnom brexite môže dôjsť k čiastočnému alebo úplnému obmedzeniu voľného pohybu osôb a tovarov. Po odchode Britov z únie by sa takisto na banky pôsobiace v krajine prestali vzťahovať nariadenia Európskej komisie, čo by pre niektoré nadnárodné inštitúcie mohlo znamenať ďalšiu právnu a regulatórnu záťaž. Londýn je aktuálne domovom pre viac ako 250 svetových bánk. Napríklad banky JPMorgan či Baclays zamestnávajú každá zhruba 8-tisíc ľudí, Deutsche Bank a Citi zhodne 7-tisíc ľudí a Goldman Sachs či Morgan Stanley okolo 5,5 tisíca ľudí.
Odchodom bánk by mohlo zaniknúť podľa odhadov okolo 100-tisíc pracovných miest, ktoré sú priamo spojené s vývozom finančných služieb do EÚ. JPMorgan Chase, Bank of America či Citigroup už podľa britského denníka The Guardian začali prvé kroky k presunu časti svojich aktivít mimo Londýna. Spracovanie žiadosti o licenciu a jej získanie trvá až rok, preto sa s týmto krokom začali viaceré banky ponáhľať.
Deutsche Bank má problémy
Druhá najväčšia nemecká banka a zároveň druhá najväčšia banka v eurozóne, ktorá pôsobí v Británii od roku 1873, začala vykazovať značné finančné problémy ešte vlani. Už dva roky sa pritom pripravuje aj na odchod z Británie.
„Nie je žiadnym tajomstvom, že Deutsche Bank má problémy a výhľad do najbližšej budúcnosti nie je vôbec dobrý. Medzinárodný menový fond oznámil, že Deutsche Bank predstavuje najväčšie riziko pre globálny finančný systém. Banka je za posledný rok v strate sedem miliárd eur, pričom jej tržná kapitalizácia je len 18,9 miliardy eur, čo znamená, že pokiaľ budú mať ešte trikrát takúto stratu, tak končí,“ tvrdí analytička spoločnosti Finlord Eva Mahdalová. Deutsche Bank už vlani ohlásila, že vytvorila pracovnú skupinu, ktorá sa venuje analýze dosahov presunu niektorých bankových operácií z Británie do Nemecka alebo iných krajín eurozóny.
Kvôli brexitu však môžu byť ohrozené aj európske firmy, ktoré v Británii pôsobia. Spoločnosť Siemens UK, ktorá je jednou z najväčších priemyselných firiem v Británii, upozornila, že odhlasovanie odchodu krajiny z Európskej únie by v najbližšom období mohlo poškodiť investície. Siemens má v Británii 13 závodov a zamestnáva približne 14-tisíc ľudí. Vyrába a exportuje tovary s vysokou hodnotou, napríklad skenery pre magnetickú rezonanciu a plynové turbíny. Šéf Siemens UK Jürgen Maier pre britskú televíziu BBC povedal, že neistota, ktorá sprevádza odhlasovanie odchodu Británie z EÚ, onedlho bude mať následky. „Z krátkodobého hľadiska, pokiaľ ide o akékoľvek investičné rozhodnutia, predovšetkým tie, ktorých výsledkom je export do Európskej únie, tak tieto investície budú zmrazené. O tom niet pochybností,“ konštatoval Maier. V Británii pôsobí aj napríklad LG, Acer či Vodafone.
Londýn si brexit neželal
Londýnčania si uvedomujú, ako dôležitý je pre nich finančný sektor a ako veľmi od únie závisia. Preto v britskom referende hlasovali za zotrvanie krajiny v spoločnom európskom bloku. Proti brexitu hlasovalo 59,9 percenta Londýnčanov, čo je 2,26 milióna ľudí. V niektorých mestských častiach bola podpora zotrvania krajiny v únii až vyše 70-percentná. Brexit si podľa predreferendových prieskumov londýnskeho City neprialo 84 percent vysokých predstaviteľov britského finančného priemyslu. Až 94 percent z nich oceňovalo, že je Británia súčasťou jednotného trhu, a chcelo, aby v ňom zostala.
Starosta Londýna Sadiq Khan preto tento týždeň vyhlásil, že by bol za posilnenie právomocí Londýna, aby si udržal svoju pozíciu v Európe. Vďaka finančným inštitúciám je Londýn najbohatšou časťou celej Európskej únie. Podľa európskeho štatistického úradu Eurostat dosahoval tamojší hrubý domáci produkt v roku 2014 na jedného obyvateľa 540 percent úniového priemeru. Celkovo finančný sektor tvorí desatinu britského hrubého domáceho produktu.