Začiatok kauzy siaha do roku 2012, kedy ECB oznámila, že štáty eurozóny vo finančných ťažkostiach môže za mimoriadnych okolností podporiť nákupmi ich dlhopisov. Takzvaný program OMT (Outright monetary transactions) ECB síce neaktivovala, jej zámer však napadla skupina nemeckých akademikov a politikov. Ich sťažnosť pred nemeckým ústavným súdom podporilo zhruba 35 tis. ľudí.
Ústavný súd pôvodne pripustil, že ECB mohla svojimi zámermi prekročiť mandát k výkonu menovej politiky a porušiť zásadu neprípustnosti menového financovania vlád. Konanie vo veci ale v roku 2014 zastavil a záležitosť postúpil Európskemu súdnemu dvoru (ECJ). Najvyšší súdny tribunál EÚ v júni 2015 rozhodol, že plán je v súlade s európskou legislatívou, právo na konečné rozhodnutie si však vyhradil nemecký ústavný súd.