Brexitu už menej veria aj trhy

V posledných televíznych debatách na britských staniciach pritvrdzuje svoju rétoriku, pričom viacerí komentátori označujú Cameronovo vystupovanie za rozhodné a dokonca presvedčivejšie ako prezentácia bývalého starostu Londýna, Borisa Johnsona, miláčika žien a zástancu brexitu. Cameron vo svojich posledných vystúpeniach čoraz viac poukazuje na to, ako ťažko sa ekonomicky bude Británia z prípadného brexitu spamätávať. Zástancovia zotrvania krajiny v únii sa v predreferendovej kampani odvolávajú na ekonomické ukazovatele, pričom zástancovia brexitu to hrajú skôr na emócie spojené s nenávisťou k migrantom a prílišnej bruselskej byrokracii. Kým britské bulvárne média chcú brexit, tie seriózne začali každý jeden politický výrok konfrontovať s reálnymi dátami, štatistikami a údajmi.

„Základný predpoklad je, že náš hrubý domáci produkt by sa zmenšil o 5 až 6 percent. Osobne si myslím, že by to mohlo byť aj o dosť horšie,“ povedal najnovšie britský minister financií George Osborne. Tamojšie ministerstvo financií v máji uviedlo, že ak britskí voliči odhlasujú vystúpenie krajiny z únie, bude HDP v horizonte dvoch rokov zhruba o 6 percent nižší, ako v prípade opačného výsledku. Brexit by podľa prognózy viedol aj k výraznému zrýchleniu inflácie a poklesu cien nehnuteľností o 18 percent.

Nezávislý britský portál Fullfact, ktorý hodnotí výroky politikov a sumarizuje všetky analýzy think-tankov a organizácií, však v tomto prípade tvrdí, že z 12 skúmaných štúdií by brexit spôsobil prepad tamojšej ekonomiky od 0,1 až do 7,9 percenta HDP. Jedna analýza dokonca hovorí o náraste britského hospodárstva po odčlenení Británie od únie, a to až o 4 percentá. Tá istá analýza však zároveň konštatuje, že pozitívny alebo negatívny dosah bude závisieť od toho, ako sa neskôr nastavia obchodné podmienky so zvyškom Európy.

Kým doteraz viedli v kampani prevažne zástancovia brexitu, po štvrtkovej tragédii sa karty obrátili, na čo okamžite reagovali aj finančné trhy. Vo štvrtok tragicky zahynula 41-ročná poslankyňa dolnej komory britského parlamentu Jo Coxová, ktorá lobovala za zotrvanie Británie v spoločnom európskom bloku. O život ju viacerými bodnými ranami a výstrelmi zo zbrane pripravil 52-ročný Brit Thomas Mair, ktorý mal podľa svedkov pri napadnutí kričať „Britain First“ (Británia na prvom mieste), čo je označenie krajne pravicového zoskupenia, ktoré sa usiluje o odchod Británie z únie.

Po tragédii sa v krajine realizovalo hneď niekoľko prieskumov verejnej mienky. Tri zo šiestich prieskumov zverejnené počas víkendu ukázali posun k podpore zotrvania Británie v EÚ. „Výsledky prieskumov dnes (pondelok) rezonujú a pravdepodobné je ďalšie posilnenie libry,“ povedal pre agentúru Reuters Ray Attrill z National Australia Bank. „Smrť Jo Coxovej pravdepodobne bola určitým faktorom vyvolávajúcim zmenu situácie, ale možno nie. Domnievam sa, že špekulácie budú pokračovať, libry sa budú vypredávať a nakupovať sa budú jeny, v závislosti od výsledkov prieskumov,“ dodal Ray Attrill. Pred týždňom po zverejnení prieskumov naznačujúcich brexit sa európske akcie prepadli o 5 percent, teraz však už všetky straty dobehli.

Aký bude prístup na európsky trh?

Dostať sa k 500-miliónovému európskemu voľnému trhu bude po prípadnom brexite pre Britániu ťažké. Na strane euroskeptikov sa pritom začína čoraz častejšie skloňovať nórsky scenár. Treba však podotknúť, že na základe platnej Lisabonskej zmluvy by proces vystúpenia krajiny z únie trval približne dva roky. Potom, v prípade spomínaného nórskeho scenára, by sa Briti automaticky stali členmi Európskeho hospodárskeho priestoru (EEA), ktorý združuje aj Island, Nórsko a Lichtenštajnsko. To by uľahčilo pohyb tovarov medzi britským a európskym trhom.

Briti by však aj tak museli naďalej podliehať väčšine pravidiel únie, ktoré teraz kritizujú. Napríklad Nórsko rešpektuje 75 percent bruselskej regulácie. Mali by, paradoxne, menej suverenity, ako majú teraz v únii. Britské ministerstvo financií vypočítalo, že kumulatívny efekt po 15 rokoch od brexitu by pre krajinu predstavoval v prípade nórskeho scenára pokles hrubého domáceho produktu o 3,8 percenta (20 miliárd libier). Priemerná britská domácnosť by v prípade nórskeho scenára stratila za 15 rokov zhruba 2,6 tisíca libier.

Najdôležitejšie rozhodnutie za posledných 41 rokov

Vo štvrtok čaká na Britov najdôležitejšie rozhodnutie za posledných 41 rokov. „Referendum o budúcnosti Británie v Európskej únii bude životnou voľbou, po ktorej už nebude možné zmeniť názor,“ napísal britský premiér David Cameron pre noviny The Sunday Telegraph. Británia je členom EÚ od roku 1973, vtedy sa však ešte nazývala Európske hospodárske spoločenstvo (EHS). Briti už v roku 1975 veľkou väčšinou rozhodli v referende o zotrvaní v EHS. Až 67 percent voličov sa vtedy vyslovilo za, 37 percent bolo proti vstupu do spoločného európskeho priestoru. Neskôr, v roku 1984 vybojovala pre Britániu na bruselskej pôde vtedajšia britská premiérka Margaret Thatcherová tzv. britský rabat. Ide o zľavu na príspevok Spojeného kráľovstva do úniového rozpočtu.

Členstvo Britov v EÚ je sprevádzané aj ďalšími výnimkami pre Britov. Napríklad udržanie prístupu na vnútorný trh bez zmeny pravidiel, zachovanie národných kontrol v rámci zahraničnej a bezpečnostnej politiky, teda sú mimo schengenského priestoru. Briti prinútili EÚ liberalizovať zahraničný obchod či odmietli propagovanie federalistických symbolov. Upokojiť nespokojnosť Britov zrejme nestačilo ani najnovšie vylobovanie výnimiek pre krajinu v oblasti migrácie. Cameron vo februári tohto roka na pôde Bruselu dospel so svojimi európskymi kolegami ku kompromisu, ktorý umožní Británii škrtať cudzincom prídavky na deti.

Briti budú po novom aj Slovákom (aktuálne 100-tisíc evidovaných pracujúcich Slovákov), ktorí pôsobia v Británii, ale deti majú na Slovensku, vyplácať len toľko, koľko by dostali doma. Kým na Slovensku sa pohybuje mesačný príspevok na dieťa v sume 23,52 eura, v Británii je teraz 82 eur. Podľa ešte stále platných dohôd by malo v tomto prípade platiť tzv. prechodné obdobie, a teda, že na súčasných migrantov z krajín EÚ sa tieto opatrenia budú vzťahovať až po roku 2020. Noví prisťahovalci by zmeny mali pocítiť ihneď, ako vstúpia do platnosti, teda pravdepodobne v roku 2018. Zmeny by mali trvať v krajine najbližších sedem rokov. Ale to len v prípade, ak zostane krajina v únii. O podobných zmenách uvažujú najnovšie aj Nemci a Rakúšania.