„(V prípade brexitu) vznikne veľká diera vo verejných financiách,“ povedal Osborne. „Budeme musieť zvýšiť dane a obmedziť výdavky,“ dodal. Skupina zákonodarcov z jeho vlastnej Konzervatívnej strany ale oznámila, že by takýto krok v parlamente zablokovala.
„Nie je možné, aby sme to nechali prejsť,“ píše sa podľa agentúry Reuters vo vyhlásení, ktoré podpísalo 59 zákonodarcov Konzervatívnej strany. Proti zvyšovaniu daní a znižovanie výdavkov by sa podľa predsedu Jeremyho Corbyna postavila takisto opozičná Labouristická strana.
Osborne uviedol, že by sa snažil zaviesť nové rozpočtové opatrenia v priebehu dvoch mesiacov potom, keď by voliči schválili vystúpenie z EÚ. Opatrenia by mohli zahŕňať napríklad zvýšenie dane z príjmu o dva percentuálne body na 22 percent a nárast daňových sadzieb alkoholu a benzínu. Výdavky na zdravotníctvo, vzdelávací systém a obranu by však mohli byť o dve percentá znížené.
Podľa niektorých nezávislých ekonómov by v prípade takéhoto sprísnenia rozpočtovej politiky bolo pre britské hospodárstvo zložitejšie vyrovnať sa s neistou budúcnosťou po odchode z EÚ. „V krátkodobom horizonte by zvyšovanie daní či obmedzovanie výdavkov bolo úplne zlou reakciou na šok spôsobený brexitom,“ uviedol Jonathan Portes z britského inštitútu pre ekonomický a sociálny výskum NIESR.
Briti budú o zotrvaní v EÚ rozhodovať v referende, ktoré sa uskutoční 23. júna. Veľa významných inštitúcií, vrátane Medzinárodného menového fondu (MMF) a Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), už varovala, že odchod z EÚ by mohol britskej ekonomike spôsobiť značnú ujmu.