Svah, kde sa mal v smere od Žiliny začínať tunel Čebrať, je nestabilný a aby sa stavbári kritickému terénu vyhli, uvažujú, že trasu tunela odklonia a predĺžia približne o 1,5 kilometra. Dokončenie 15-kilometrového úseku D1 v Liptove, ktorý mal byť podľa pôvodných plánov hotový už o rok v lete, je ohrozené. Stoja nielen práce v tuneli, ale spomalila sa aj výstavba ostatných častí diaľnice vedenej po zemi.
Z každej tunelovej rúry, kde sa práce začali v septembri 2014, stihli baníci vyraziť po 150 metrov, a to len z východného portálu, keď sa na opačnej strane tunela objavili komplikácie a zosuvy pôdy. Bude sa musieť zmeniť trasa tunela, aby sa stavbári nestabilnému prostrediu vyhli. Je to vraj lacnejšie a prijateľnejšie riešenie ako stabilizácia a úprava problémových miest. Ak sa bude meniť trasa tunela, bude mať nie pôvodne naplánované dva, ale približne 3,5 kilometra. O tom, že tunel bude dlhší, diaľnica sa predraží a bude meškať, ako prvý pred dvoma týždňami informoval denník Pravda. „Odklon tunelovej trasy pôjde severnejšie a hlbšie do pevného terénu, aby nedošlo v budúcnosti k zosuvom na už existujúcej diaľnici,“ hovorí Juraj Pollák, riaditeľ výstavby združenia Čebrať. Zároveň sa skráti pôvodne plánovaná časť diaľnice približne o 300 metrov.
Pôvodne mal 15-kilometrový úsek z Hubovej do Ivachnovej stáť vyše 273 miliónov eur. Zmeny kvôli zosuvom si vyžiadajú ešte asi približne 100 miliónov eur navyše. „Budeme hľadať zdroje financovania. Je možné, že to budeme riešiť aj z európskych prostriedkov, pretože táto zmena je výnimočná situácia, nik s ňou nepočítal a nepredpokladalo sa, že niečo také môže nastať,“ uviedol minister dopravy Roman Brecely (Sieť).
Monitoring západného portálu tunela odhalil nestabilné miesta, ktoré sa vraj predtým nezistili. Stalo sa tak až po začatí výstavby. „V rámci prípravy sa robil štandardný geologický prieskum, ktorý síce poukázal na nejaké zosuvy, ale veľmi bežného rozmeru, ktorý sa bežne rieši. Až po začatí stavby, keď sa robí ďalší monitoring posuvov, sa došlo k tomu stavu, aký tam momentálne je,“ uviedol Drienovský.
Hľadanie technického riešenia, dopracovanie projektu a jeho posudzovanie môže podľa Brecelyho znamenať, že v razení tunela sa bude pokračovať najskôr až začiatkom budúceho roka. Dokončenie liptovskej časti diaľnice o rok, ako bolo plánované, je preto len málo reálne. „Riešenie musíme nájsť v čo najkratšom čase, aby som dodržal svoje slovo, že diaľnicu D1 v tom 450-kilometrovom úseku chcem dokončiť do roku 2020,“ povedal minister.
Práce na diaľnici cez Liptov napredujú pomalšie, robí sa najmä na mostoch. „Povrchové práce vyžadujú súčinnosť s výstavbou tunela. Predpokladá sa, že to, čo sa vyťaží z tunela, sa potom použije na povrchový násyp. V tomto prípade sa z tunela neťaží, takže sú pozastavené aj tieto práce. Robia sa práce na mostných konštrukciách a estakádach,“ skonštatoval Brecely. Do úvahy nepripadá ani možnosť, že by sa otvoril aspoň úsek diaľnice bez tunela. „Úsek sa dá sprejazdniť len celkovo až po dokončení tunela,“ potvrdil Drienovský.
Stavbe 15-kilometrového diaľničného úseku medzi liptovskými obcami Hubová a Ivachnová poklepali základný kameň vo februári 2014. Pomôže najmä Ružomberku, pretože z centra mesta odkloní tranzitnú dopravu medzi západom a východom Slovenska. Tento diaľničný úsek stavia slovensko-české konzorcium Čebrať, ktorého členmi sú Váhostav a česká spoločnosť OHL ŽS.
Problémový je aj nadväzujúci úsek Turany – Hubová. Tam zosuv pôdy pri Šútove tiež mení trasu a je možné, že diaľnica z Turian nepôjde na sever, ale vydá sa na východ ponad Váh a následne pôjde takmer 6-kilometrovým tunelom Korbeľka. Stavať by sa mala zrejme cez verejno-súkromný PPP keďže peniaze na tento úsek zatiaľ nie sú. Reálny termín dostavby sa v takom prípade posunie z roka 2020 na rok 2024. Zvyšné úseky diaľnice D1 z Bratislavy do Košíc sa budujú a tu je reálny predpoklad dokončenia do roku 2020.