Štatistiky sú ešte neúprosnejšie. Mlieko je lacné ako ešte nikdy. Dokonca aj pamätníci socialistických cien také niečo nezažili. Z priemerného čistého platu 2 700 Kčs v roku 1989 si teoreticky bolo možné kúpiť 1 400 litrov mlieka, ktoré stálo 2 Kčs. Teraz priemerná čistá mzda 680 eur vystačí pri akciovej cene polotučného mlieka 0,29 eura/liter na 2 345 litrov. Komu by sa zdalo, že voľakedy bolo mlieko predsa lacnejšie, tak po zohľadnení inflácie za všetky roky zodpovedá teraz cena 0,29 eura cene 1,10 Kčs v roku 1989.
Producenti sú zúfalí, zatvárajú farmy, hovädzí dobytok posielajú na bitúnky. Ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná (SNS) rokuje o podpore priamo s ministrom financií Petrom Kažimírom (Smer). V piatok sa stretla Matečná v Bystričke pri Martine s mliečnymi farmármi a so spracovateľmi mlieka, aby hľadali východiská zo situácie.
Poľnohospodári žiadajú mimoriadnu kompenzáciu strát z dôvodu výrazného poklesu nákupných cien. Farmári chcú, aby dostali príplatok päť centov na liter mlieka, čo je dovedna 43 miliónov eur. Tiež žiadajú, aby sa prostredníctvom Štátnych hmotných rezerv stiahli prebytky mlieka z trhu, ktoré by mohla odčerpať z trhu humanitárna pomoc tretím krajinám.
Poľnohospodári sa obrátili aj na obchodné reťazce, aby „im otvorili brány na pulty svojich predajní“. Obchody sa slovne prihlásili k tomu, že budú ponúkať viac slovenských výrobkov. Zatiaľ sa to premieta v podobe predaja akciového mlieka, práve jeho nízke ceny však odrážajú tragédiu, ktorá sa odohráva na farmách. Ešte pred pár rokmi pritom bol na tom biznis dobre. Kým v roku 2010 si Slovák s čistého priemerného platu 600 eur kúpil 857 litrov mlieka s cenou 0,70 eura za liter, teraz si z výplaty po prepade cien kúpi takmer 3-násobné množstvo mlieka.
Slovenské mliekarne deklarujú, že nakupujú vzhľadom na krízu mlieko za relatívne slušné ceny, teda takmer za 26 centov za liter. Priemer tejto ceny však nevyjadruje to, čo sa odohráva v reálnom živote. Jedna severoslovenská mliekareň vypovedala k prvému júnu zmluvy pre odbytové družstvo mliečnych farmárov zo svojho nákupného rajónu. Je však ochotná rokovať individuálne s každým členom družstva. To výrečne dokladá skutočnosť – „varenie sa vo vlastnom mlieku“. Prúd, ktorý nejde jednoducho zastaviť, veď kravy doja ráno aj večer, využívajú silnejší na úkor slabších.
Ministerka Matečná sa už niekoľko ráz vyjadrila, že situácia si vyžaduje nielen mimoriadne, ale aj dlhodobé systémové riešenia. To, čo v tejto chvíli potrebujú poľnohospodári, je utlmenie záplavovej mliečnej vlny, ktorá hrozí devastáciou celého sektoru mlieka. Po nich však musia prísť skutočne systémové opatrenia, ktoré prispejú k upokojeniu situácie a stabilizácii zdravého jadra producentov mlieka. Mlieka je na trhu prebytok, čo je dôsledok embarga zo strany Ruska na európske mlieko ako súčasť sankčnej vojny s EÚ za obsadenie Krymu a vojnu na Ukrajine. Mliekarov z menších krajín poškodilo tiež zrušenie mliečnych kvót zo strany EÚ. Za posledný rok na Slovensku skončilo 62 mliečnych fariem a zostalo už len 463.
Napokon je tu ešte jeden dôležitý hráč, ktorý môže pomôcť slovenským poľnohospodárom. Sú to spotrebitelia. Práve kupujúci výberom slovenského mlieka a mliečnych výrobkov môžu pomôcť odbytu domácej produkcie, ktorá je na pultoch konfrontovaná silne dotovanými zahraničnými výrobkami.
„Napriek viacerým kampaniam, ktoré obracajú pozornosť ľudí na slovenské potraviny, cieľavedome ich nakupuje iba menšia časť spotrebiteľov,“ povedal Rastislav Kočan, obchodný riaditeľ spoločnosti GfK Slovakia. „Cena a kvalita sú pre mnohých Slovákov stále dôležitejšie ako slovenský pôvod výrobku,“ myslí si Kočan na základe doterajších prieskumov. „Stojí za to bojovať o spotrebiteľa, musí to byť však nie jednorazové, ale dlhodobé a systematické pôsobenie na spotrebiteľské správanie ľudí, v ktorom treba zjednotiť úsilie všetkých z potravinového reťazca,“ uzavrel Kočan.