Európske štáty, ktoré s Britmi obchodujú, však už v obave z možného Brexitu začali obmedzovať investície v krajine a rátať finančné škody. Najviac pocítia možný odchod Britov z európskeho bloku Nemci, ich problémy sa neskôr pretavia aj do slovenskej ekonomiky.
Británia je pre Nemecko treťou najdôležitejšou vývoznou destináciou, vlani nemecké spoločnosti vyviezli do krajiny tovar za 89 miliárd eur. Štúdia nemeckej banky DZ Bank uvádza, že prípadný Brexit by mohol stáť Nemcov do konca budúceho roka až 45 miliárd eur, pretože ovplyvní vývoz. Nemecko je pre Slovensko najvýznamnejší obchodný partner. Ak sa nedarí jemu, pocítia to aj slovenské fabriky, ktoré do krajiny dovážajú tovar. Navyše nateraz nie je isté, ako sa v prípade Brexitu krajina vyrovná s vyše tromi miliónmi ľudí z EÚ, ktorí tam pracujú. Podľa štatistík je v Británii aj 100-tisíc Slovákov.
Čo bude s pracujúcimi Slovákmi?
Britské médiá včera citovali viacerých britských politikov, ktorí sa vyjadrili, že nateraz nikto nevie, ako sa nastavia nové podmienky. Inými slovami, či súčasní pracujúci budú môcť v Británii aj po júnovom referende zostať naďalej pracovať. Britský premiér David Cameron si dobre uvedomuje aj to, že v prípade Brexitu by krajina prišla o výhody 500-miliónového jednotného európskeho trhu a zároveň by musela vyriešiť aj situáciu s dvomi miliónmi Britov, ktorí majú prechodné bydlisko v európskych krajinách.
Britské ministerstvo vnútra, podľa pozorovateľov v snahe zabrániť Brexitu, prišlo s tvrdením, že po odchode krajiny z únie by mohlo dôjsť k deportácii Európanov z Británie. „Proces odchodu z EÚ je bezprecedentný. Žiadny členský štát EÚ sa s takouto situáciou dosiaľ nestretol, preto existuje obrovská neistota, ako to bude reálne fungovať,“ citoval včera britský denník The Guardian konzervatívneho politika lorda Richarda Keena z Elie. Dodal, že rovnako ako ostatní Európania aj občania Británie majú právo žiť a pracovať v ďalších 27 členských štátoch EÚ. „Pokiaľ však Británia odhlasuje Brexit, urobí britská vláda všetko, čo bude v jej silách, aby pre krajinu zaistila pozitívne výstupy. Pre tento prípad však nebudú existovať žiadne požiadavky dané právnymi predpismi EÚ,“ doplnil Keen.
V hornej komore parlamentu Spojeného kráľovstva nie je politikom jasné, či v prípade Brexitu krajina ponechá občanom EÚ žijúcim vo Veľkej Británii nárok na to, aby v krajine zostali. Britský konzervatívny poslanec Peter Bone však označil komentáre vlády za súčasť navodenia atmosféry strachu, aby naklonili misky váh na stranu zotrvania krajiny v EÚ. „Je jasné, že všetci občania EÚ, ktorí sú v našej krajine legálne, by v prípade Brexitu mali právo zostať. Akýkoľvek iný návrh je absurdný. Ukazuje to len, aká začína byť vláda zúfalá, keď vydáva takého vyhlásenia,“ poznamenal Bone. Pravdou však je, že „faktor strachu“ môže britská vláda navodiť v prípade ekonomických ukazovateľov. Brexit by bol pre ňu bolestivý, no neobišiel by ani európske krajiny. Tie sa už pripravujú na plán „B“.
Odchod z EÚ je jednosmerným lístkom k chudobnejšej Veľkej Británii.George Osborne, britský minister financií
„Podľa nemeckej banky Bundesbank klesli priame nemecké zahraničné investície v Británii v prvom štvrťroku o šesť percent, na 4,4 miliardy eur. Za celý minulý rok sa prepadli o viac než 40 percent. Obavy európskych krajín sa zvýšili, pretože podporovateľov odchodu Británie je momentálne viac ako tých, ktorí by chceli v únii zostať. Prípadné finančné škody pre Nemecko sa krátkodobo môžu pretaviť aj do nižšej výkonnosti Slovenska,“ povedal ekonóm spoločnosti Finlord Boris Tomčiak. Podľa britských priemyselníkov do dnešného dňa investovali firmy z EÚ v Británii dokopy viac ako bilión eur. Claude Piris, ktorý je konzultantom Európskej únie v oblasti medzinárodného práva a stál pri zrode Lisabonskej, Maastrichtskej či Amsterdamskej zmluvy, však vysvetľuje, že Brexit ešte nie je definitívnym scenárom. Skúsenosti z ostatných volieb či referend v európskych krajinách totiž dokazujú, že niečo iné hovoria predvolebné a predreferendové prieskumy, a úplne iná je nakoniec realita.
Ekonomické a politické „škody“
Britský minister financií George Osborne včera opätovne varoval nerozhodnutých Britov, ale aj tých, čo odmietajú členstvo krajiny v EÚ, že ak sa Veľká Británia rozhodne opustiť spoločný európsky blok, v najbližších 15 rokoch bude strácať na obchode zhruba 200 miliárd britských libier ročne. Rovnaký objem prostriedkov by mala krajina strácať na zahraničných investíciách. Stane sa tak podľa neho v prípade, že po Brexite sa vzťahy medzi EÚ a Veľkou Britániou upravia podľa pravidiel Svetovej obchodnej organizácie. V tomto prípade by nešlo o žiadne nové špecifické dohody, to znamená, že vzťahy medzi Britmi a úniou by boli na úrovni bežných partnerov z WTO, ako napríklad Rusko či Brazília. Ide o medzinárodnú organizáciu zaoberajúcu sa pravidlami obchodu medzi členskými krajinami s cieľom odstraňovať tarifné a netarifné prekážky v obchode. Vytvára pravidlá pre medzinárodný obchod a rieši spory medzi jednotlivými členskými štátmi.
„Odchod z EÚ je jednosmerným lístkom k chudobnejšej Veľkej Británii,“ povedal Osborne. Po Brexite by podľa ekonómov mohla britská ekonomika poklesnúť o 8 až 14 percent. Na porovnanie, počas krízových rokov 2008 – 2009 sa prepadlo tamojšie hospodárstvo o sedem percent. Odchod z únie by ich preto bolel viac, ako dosahy krízy, ktoré mali na viaceré európske krajiny devastačné účinky. Rôzne výskumy nezávisle od seba ukazujú, že obchod medzi Britániou a úniou má priamy dosah na viac ako 4,3 milióna pracovných miest. Po odchode Britov z EÚ by sa takisto na banky pôsobiace v krajine prestali vzťahovať nariadenia Európskej komisie, čo by pre niektoré nadnárodné inštitúcie mohlo znamenať ďalšiu právnu a regulatórnu záťaž. Brexit by mohol navyše zvýšiť náklady na plyn a elektrinu v krajine až o 500 miliónov libier ročne.