Predchádzajúce pokusy o ukončenie dotácií vyvolali v krajine nepokoje. V roku 2012 potom vôbec najväčšia demonštrácia, aká sa kedy v krajine uskutočnila, donútila vládu rozhodnutie zrušiť. Pri obrovskej korupcii podporovanej nedostatkom všetkého, od elektriny po tečúcu vodu, má mnoho Nigérijčanov pocit, že lacné pohonné hmoty sú jednou z mála ich výhod.
Zatiaľ nie je jasné, ako budú Nigérijčana reagovať na najnovšie rozhodnutie rok starej vlády prezidenta Muhammadua Buhariho. Predstavitelia niektorých odborových zväzov však už oznámili, že proti nemu budú bojovať. Viceprezident Yemi Osinbajo poznamenal, že subvencie stoja vládu ročne päť miliárd dolárov.
Krajinu trápi prudký pokles devízových príjmov pre nízke ceny ropy. Dovozcovia tak majú problémy získať devízy na nákup v zahraničí, čo má vplyv na dostatok pohonných hmôt. Nigérijské rafinérie sú schopné spracovať iba toľko ropy, aby uspokojili zhruba polovicu domáceho dopytu.
Vláda sa snaží liberalizovať trh, aby zvýšila a stabilizovala dodávky. Akákoľvek nigérijská firma tak teraz môže dovážať pohonné hmoty s využitím devíz z akéhokoľvek zdroja. Vláda dúfa, že vyššia konkurencia by mohla ceny znížiť.
Zhruba osemdesiat percent devízových príjmov Nigérie pochádza z ropného priemyslu. Útoky radikálov v tomto roku znížili produkciu ropy v krajine z 2,2 milióna barelov denne na 1,68 milióna barelov.