Panamské dokumenty, ktoré sú jedným z najväčších odhalení daňových podvodov desaťročia, prinútili svetových lídrov k zásadným krokom v boji s daňovými únikmi a korupciou. Na štvrtkovom protikorupčnom summite v Londýne, ktorý hostil britský premiér David Cameron, vyzvali viaceré politické špičky sveta na odstránenie daňových rajov.
Na tento krok vyzýva aj 300 popredných ekonómov z 30 krajín sveta, ako aj predstavitelia Medzinárodného menového fondu.
„Krajiny, podpísané v tejto deklarácii, sa budú snažiť odhaľovať korupciu všade tam, kde sa nachádza, a budú stíhať a trestať všetkých tých, ktorí sa jej dopúšťajú, ktorí ju uľahčujú alebo ktorí sú spoluvinníkmi,“ píše sa v deklarácii zverejnenej na záver protikorupčného rokovania. Mimovládne organizácie však už vyjadrili sklamanie, že text nie je taký ostrý, ako mal pôvodne byť.
Podľa organizácie Tax Justice Network predstavuje skryté bohatstvo v daňových rajoch približne 21 biliónov dolárov. Na porovnanie, je to o štyri bilióny dolárov vyššia suma, ako za rok vyprodukuje najväčšia ekonomika sveta USA. Na ilustráciu, slovenská ekonomika by pri súčasnom výkone dané bohatstvo vytvorila asi za 250 rokov. Zlikvidovať daňové raje však nebude jednoduchý proces, vzhľadom na obrovský lobing firiem na tých najvyšších miestach svetovej politiky. Prvým krokom je úzka spolupráca pri výmene citlivých údajov. Vo štvrtok sa k iniciatíve sťažiť daňovým podvodníkom a zločincom snahu vyhnúť sa odhaleniu, pridali Kajmanie ostrovy, Jersey, Bermudy, Spojené arabské emiráty a Ostrov Man.
Všetky spomínané krajiny budú po novom zverejňovať mená skutočných vlastníkov firiem v novom registri skutočných vlastníkov firiem a spolupodieľať sa tak výmenou informácií na pátraní po daňových podvodoch. Spoločnú deklaráciu, ktorá hovorí o zverejnení mien skutočných vlastníkov firiem, ich výmene medzi sebou a o užšej spolupráci v daňovej oblasti, podpísalo vo štvrtok 29 krajín, k nim sa neskôr pridá ďalších 11. Skupinu krajín tvorí Veľká Británia, Afganistan, Keňa, Francúzsko, Holandsko, Nigéria a Austrália, ale aj Nemecko, Írsko, Švajčiarsko, USA či Kanada.
Aktuálne sa k výmene informácií hlási 129 krajín. Briti vyvíjajú tlak aj na Britské Panenské ostrovy, ktoré k tejto deklarácii nechceli pristúpiť. Tlačiť budú aj na niektoré americké štáty, ktoré takisto umožňujú podnikom a politikom ukrývať svoj majetok. Podľa Camerona spoločnými krokmi sa v najbližšom období zlepší výber daní o viac ako 600 miliárd eur. „Na korupciu sa ročne vynakladajú dve percentá svetového hrubého domáceho produktu. Nepriame náklady sú však vyššie, keďže korupcia znižuje vládne príjmy. Motivuje totiž subjekty k daňovým únikom, menej peňazí tak zostáva na verejné investície do infraštruktúry, vzdelávania a zdravotnej starostlivosti,“ povedala šéfka Medzinárodného menového fondu Christine Lagardeová ešte pred začiatkom londýnskeho summitu.
Jeden z najdôležitejších protikorupčných summitov posledných rokov mal celosvetovú účasť. Pozvanie naň dostalo 40 krajín a organizácií, medzi inými napríklad Nigéria, Afganistan, Pakistan, Ukrajina či Kolumbia. Spojené štáty americké na summite v Londýne reprezentoval minister zahraničných vecí John Kerry, Nemecko zase minister spravodlivosti Heiko Maas a Rusko námestník ministra zahraničných vecí pre boj s terorizmom Oleg Syromolotov. Zastúpenie mala aj Svetová banka. Do Londýna však nedorazili vládni predstavitelia Panamy, ktorá je semeniskom súkromných firiem a bánk, ktoré v krajine ukrývajú svoje peniaze.
Menšie či menej vplyvné krajiny na summite neboli. „Slovensko nebolo na summit prizvané, nemá tam teda žiadneho účastníka,“ povedal Peter Stano, hovorca ministerstva zahraničných vecí. Napriek tomu sa krajina od začiatku tohto roka pridala k systému automatickej výmeny informácií medzi členskými krajinami EÚ. V praxi to znamená, že finančné inštitúcie v únii musia od januára zisťovať daňovú rezidenciu svojich klientov podľa predpísaných postupov a od roku 2017 každoročne hlásiť zistené dáta za predchádzajúci rok kompetentnému orgánu štátnej správy. Výnimka bola priznaná Rakúsku, ktoré má oproti ostatným členským štátom ročný odklad.
Rakovina spoločnosti
Britský premiér David Cameron vo štvrtok ostro vystúpil proti korupčným praktikám. Na summite zdôraznil, že by jednotlivé vlády mali viac ochraňovať a podporovať tzv. whistleblowerov, teda oznamovateľov korupcie. Tí totiž v mnohých krajinách čelia za to veľkému nebezpečenstvu.
„Korupcia je rakovina, ktorá je príčinou mnohých problémov dnešného sveta. Ničí pracovné miesta a brzdí hospodársky rast. Každý rok pripravuje svetovú ekonomiku o miliardy eur. Uvrháva najchudobnejších do zúfalej chudoby, pretože skorumpované vlády vo svete vysávajú peniaze a bránia ťažko pracujúcim ľuďom dostávať príjmy a podiely na rast, ktoré im právom patria,“ povedal včera Cameron.
V snahe ísť ostatným krajinám príkladom britský premiér oznámil, že zahraničné firmy, ktoré majú alebo chcú kupovať vo Veľkej Británii nejaké majetky, budú od júna tohto roka musieť v registri pre zahraničné spoločnosti zverejniť meno skutočného vlastníka. Reagoval tým na kritiku, že viac ako 100-tisíc britských nehnuteľností je vo vlastníctve spoločností, ktoré sú registrované v zahraničí, a sú tak častokrát prostriedkom na pranie špinavých peňazí. V rokoch 2004 až 2014 britská protikorupčná polícia vyšetrovala vlastníctvo nehnuteľností v celkovej hodnote 180 miliónov libier. „Nový register pre zahraničné spoločnosti bude znamenať, že skorumpovaní jednotlivci a krajiny už nebudú mať možnosť prevádzať, prať a schovávať špinavé peniaze prostredníctvom realitného trhu v Británii,“ poznamenal Cameron. Krajina sa tak stáva prvým štátom v rámci G20, ktorá takéto opatrenie zavádza. V najbližšom čase by sa k nej mali pridať aj Francúzsko, Holandsko, Nigéria a Afganistan. Práve Nigériu a Afganistan označil Cameron pred začiatkom summitu ako najskorumpovanejšie krajiny sveta.
Aj britský premiér je však spájaný s korupciou, a to cez kauzu Panamských dokumentov. Cameronov zosnulý otec Ian Cameron sa ocitol na panamskom zozname, pretože riadil 30 rokov investičný fond, založený spoločnosťou Mossack Fonseca, so sídlom na Bahamách. Zisky z fondu neboli roky zdaňované v Británii. „Z daňových rajov majú prospech iba bohatí ľudia a nadnárodné korporácie, pričom daňové raje samy osebe slúžia na zvyšovanie nerovnosti vo svete,“ pripomenuli poprední ekonómovia, ktorí nedávno podpísali výzvu na zrušenie daňových rajov. Pod ňu sa podpísal napríklad nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu za rok 2015 Angus Deaton či známy francúzsky ľavicový ekonóm Thomas Piketty. K signatárom sa pridal aj hlavný ekonóm Medzinárodného menového fondu Olivier Blanchard, Ha Joon Chang z Cambridgeskej univerzity či Jeffrey Sach z Kolumbijskej univerzity.
Európska komisia prijala ďalšie opatrenia
Verejný sektor čelí v posledných rokoch veľkým korupčným tlakom. Korupčné správanie ľudí zo svetovej ekonomiky odčerpáva zhruba 1,5 až 2 bilióny dolárov. A to vo forme podplácania a nákladov, ktoré plynú zo spomaleného hospodárskeho rastu, straty daňových príjmov a z pretrvávajúcej chudoby. „Kým priame ekonomické náklady korupcie sú dobre známe, nepriame náklady by mohli byť ešte podstatnejšie a viac oslabujúce,“ uviedla šéfka Medzinárodného menového fondu Christine Lagardeová. „Korupcia má širšie škodlivé účinky na spoločnosť. Podrýva dôveru vo vládu a narúša etické štandardy obyvateľov,“ dodala.
Rumunská aktivistka Laura Stefan však poznamenala, že vykoreniť korupciu zo štátov je veľká utópia. „Na summite sa všetci prezentovali, ako chcú antikorupčné opatrenia. Establišment v mnohých krajinách poukazuje, aký je to veľký problém. Ale mnoho krajín, teda politikov, to nemá snahu riešiť, majú na to osobné dôvody,“ povedala Stefan. Pred budovou, v ktorej sa včera konal summit, sa zhromaždila desiatka demonštrantov z medzinárodnej organizácie ONE, zameranej na boj proti chudobe, ktorej spoluzakladateľom je írsky rockový spevák Bono. Volali tam heslá a držali veľký transparent s nápisom „Je to škandál, ukradli miliardy dolárov. Stop daňovým rajom.“
V čase konania summitu v Londýne zasadali k rovnakej téme aj europoslanci v Bruseli. Európsky parlament vo štvrtok podporil návrh Európskej komisie, ktorý by zaviedol automatickú výmenu informácií o daniach zaplatených nadnárodnými spoločnosťami na území jednotlivých členských štátov. Predložený text predstavuje podľa poslancov pozitívny krok v boji proti agresívnemu plánovaniu daní z príjmov právnických osôb. Plénum však zároveň presadzuje ďalšie opatrenia, ktoré by zamedzili narušeniu hospodárskej súťaže na jednotnom trhu daňovým zvýhodňovaním nadnárodných spoločností.
Navrhovaná smernica má zaviazať nadnárodné spoločnosti s celkovými konsolidovanými výnosmi na úrovni aspoň 750 miliónov eur podávať správy obsahujúce okrem iného výšku ich príjmov, zisku pred zdanením, zaplatenú daň z príjmov, deklarovaný kapitál, nerozdelené zisky, hmotný majetok a počet zamestnancov podľa jednotlivých krajín, v ktorých vykonávajú podnikateľskú činnosť. Tieto správy by sa podávali v členskom štáte, v ktorom je hlavný subjekt nadnárodnej skupiny rezidentom na daňové účely. Členský štát, ktorému je správa podaná, by mal následne tieto informácie poskytnúť ďalším členským štátom, na území ktorých daná nadnárodná skupina operuje.