Medzinárodné konzorcium pre investigatívnu žurnalistiku (ICIJ) najnovšie zverejnilo na svojom webe databázu spolu už s 320-tisíc firmami, ktoré sú spájané s kontroverznou právnickou firmou Mossack Fonseca sídliacou v Paname. Do kauzy sú namočené firmy z 200 krajín sveta.
Časť spoločností, ktoré firma Mossack Fonseca za svoju 40-ročnú existenciu vytvorila, síce slúžila na legálne podnikanie, no väčšina z nich mala byť vraj využívaná na legalizáciu výnosov z trestnej činnosti, korupcie, vyhýbaniu sa daniam a nelegálnych obchodov so zbraňami a s diamantmi.
Od roku 1977 tak cez ňu nelegálne pretiekli stovky miliárd eur, pričom vytvorili takmer 250 offshorových firiem. Najväčšie daňové raje sveta sú z pohľadu zverejnených dokumentov Britské Panenské ostrovy, Hongkong, Švajčiarsko, Čína a Veľká Británia. V zozname figuruje aj Slovensko. Služby firmy Mossack Fonseca využívalo viac ako sto klientov, ktorí sú evidovaní na Slovensku.
Išlo väčšinou o cudzincov, ktorí boli spájaný so Slovenskom. Údaje hovoria o menách či adresách na Slovensku, ale zverejnené zatiaľ nie sú investičné zámery či celá komunikácia. Televízia Markíza poukázala v súvislosti s Panamskými dokumentmi aj na podnikateľa Miroslava Výboha, ktorý je priateľom premiéra Roberta Fica. Výboh tvrdí, že prostredníctvom Mossack Fonseca len likvidoval svoje spoločnosti po tom, čo neuskutočnil jeden z plánovaných developerských projektov.
„Databáza nezahŕňa záznamy bankových účtov a finančné transakcie, e-maily ani ďalšiu korešpondenciu, čísla pasov a telefónne čísla. Vybrané a obmedzené informácie sú zverejnené vo verejnom záujme,“ uviedlo medzinárodné konzorcium novinárov vo vyhlásení.
Slovenská Finančná správa po vypuknutí najväčšieho odhalenia možných daňových podvodov desaťročia si najprv vyžiadala oficiálne dokumenty od nemeckej Finančnej správy, ktorá nimi disponuje. Momentálne podozrivé osoby či firmy zo Slovenska, spájané so spoločnosťou Mossack Fonseca, preveruje.
„Finančná správa je členom expertného tímu, ktorý sa kauzou zaoberá. Tím postupuje na základe akčného plánu. Jednotlivé krajiny úzko spolupracujú, koordinujú svoje konanie, ktoré je postavené na maximálnom využití existujúcich právnych predpisov. Daňové správy zároveň vyzývajú všetkých daňovníkov, ktorí sa vyhýbajú daňovej povinnosti, aby upustili od svojho protiprávneho konania,“ povedala pre Pravdu hovorkyňa Finančnej správy Patrícia Macíková.
Všetky potrebné údaje, ktoré slovenskí daniari od príslušných medzinárodných úradov postupne získavajú, však môžu byť staršieho dáta. V konečnom dôsledku tak môže byť časť daňových únikov už premlčaná. Ak uplynie zákonom stanovená päťročná premlčacia doba, previnilci nebudú môcť byť postihnuteľní.
Na Slovensku takisto ako v jedinej krajine v Európe platí tzv. inštitút účinnej ľútosti. To znamená, že ak by aj daniari odhalili krátenie daní, páchatelia sa trestnému stíhaniu vyhnú doplatením dane a penále vo výške 10-percent z vyrubenej dane.
Špekulácie ohľadom zverejnenia
Panamský zoznam veľkosti 11,5 milióna dokumentov podľa medzinárodnej neziskovej organizácie Wikileaks unikol vďaka práci Američanov a finančníka Georgea Sorosa v snahe zničiť Rusko a postsovietske krajiny. Pravosť Panamských dokumentov sa zatiaľ oficiálne nepotvrdila.
Odmieta ju potvrdiť aj samotná spoločnosť Mossack Fonseca, ktorá označila postup novinárov, ktorí dokumenty zverejnili, za trestný čin a mieni sa domáhať spravodlivosti pred súdmi. Uniknuté dokumenty sa na verejnosť dostali prostredníctvom nemeckého denníka Süddeutsche Zeitung a Medzinárodného konzorcia pre investigatívnu žurnalistiku.
Kontroverzné je aj pozadie samotnej firmy Mossack Fonseca. Panamskú spoločnosť spoluzakladal syn bývalého člena ozbrojenej zložky SS Hitlerovej nacistickej strany NSDAP v Nemecku. SS bola v Nemecku a na okupovaných územiach v rokoch 1925 až 1945 zodpovedná za represie a zločiny proti ľudskosti.
Podľa britského denníka The Independent mal otec 63-ročného Jürgena Mossacka, Erhard Mossack, neskôr pracovať aj pre americkú spravodajskú službu CIA. Poradenská spoločnosť Mossack Fonseca vznikla spojením Mossacka mladšieho a ďalšieho právnika Ramona Fonsecu.
Ekonómovia proti daňovým rajom
Kauza Panamských dokumentov poukázala na temné stránky kapitalizmu a vyvolala celospoločenskú požiadavku riešiť súčasný kritický stav v boji s daňovými únikmi. Poprední svetoví ekonómovia najnovšie vyzývajú na úplné zrušenie daňových rajov.
„Krajiny, ktoré umožňujú ukrývať majetok schránkovým firmám alebo ktoré podporujú, aby podniky mohli vykazovať zisk tam, kde nepodnikajú, deformujú fungovanie svetovej ekonomiky,“ napísalo aktuálne v spoločnom vyhlásení 300 svetových ekonómov z viac ako 30 krajín sveta.
Apelovali na politikov, aby daňové raje zrušili, lebo nemajú žiadne ekonomické opodstatnenie. Vyhlásenie adresované svetovým lídrom zverejnili tesne pred medzinárodným protikorupčným summitom v Londýne, ktorému bude predsedať britský premiér David Cameron.
Summit sa oficiálne začína v anglickej metropole už tento štvrtok. „Veľká Británia, ktorá je hostiteľom summitu a zároveň krajinou, pod ktorú spadá približne tretina z daňových rajov vo svete, má ideálnu príležitosť prevziať v otázke zvýšenia daňovej transparentnosti vedenie,“ uviedli ekonómovia. Očakáva sa, že na protikorupčnom summite by sa mali zúčastniť politici z približne 40 krajín sveta. Okrem nich sa očakávajú aj zástupcovia Svetovej banky a Medzinárodného menového fondu.
Aj britský premiér je spájaný s kauzou Panamských dokumentov. Cameronov zosnulý otec Ian Cameron sa ocitol na panamskom zozname, pretože riadil 30 rokov investičný fond založený spoločnosťou Mossack Fonseca so sídlom na Bahamách. Zisky z fondu neboli roky zdaňované v Británii.
„Z daňových rajov majú prospech iba bohatí ľudia a nadnárodné korporácie, pričom daňové raje samy osebe slúžia na zvyšovanie nerovnosti vo svete,“ pripomenuli ekonómovia. Pod spoločnú výzvu politikom sa podpísal napríklad nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu za rok 2015 Angus Deaton či známy francúzsky ľavicový ekonóm Thomas Piketty. K signatárom sa pridal aj hlavný ekonóm Medzinárodného menového fondu Olivier Blanchard, Ha Joon Chang z Cambridge University či Jeffrey Sach z Kolumbijskej univerzity.
Foto: SHUTTERSTOCK
V kauze je 159 zmienok o Slovensku
Kauza Panamských dokumentov odhalila viac podrobností aj o aktivitách firiem či ľudí súvisiacich so Slovenskom. Verejnosť si už môže pozrieť ich mená, názvy či adresy, ale stále nevie, o čo v daných obchodoch šlo. Niektorí podnikatelia spomenutí v zozname už vysvetlili, že cez daňové raje chceli podnikať a nerobili nič nelegálne.
Dôkazy o prípadnom porušení zákonov sa zatiaľ neukázali. Pod „Slovenskom“ je v zozname offshoreleaks.icij.org spomenutých spolu 159 odkazov. V rámci nich je 128 názvov firiem či podnikateľov – väčšinou cudzincov – a 29 adries na Slovensku, na ktorých boli dané osoby či firmy registrované.
Sú medzi nimi firmy podnikajúce so zbraňami, v energetike, navrhovaní IT systémov, ako aj konkrétni ľudia registrovaní na adresách v Bratislave, Košiciach, Trenčíne, či Považskej Bystrici.
Vo zverejnených zoznamoch Panama Papers sa ocitol napríklad aj Slovák Eduard Jenčo spájaný s adresou firmy na Karpatskom námestí v Bratislave. Panamské dokumenty poukazovali na prepojenie Slováka na firmu Private Wealth and Asset Management Corporation.
„Založenie firmy v Paname bolo potrebné pre získanie trvalého pobytu v Paname. V mojom prípade nejde o žiadnu daňovú optimalizáciu. Uvádzaná firma dosiaľ nevykonávala žiadne aktivity mimo Panamy. Som osobou trvale žijúcou v zahraničí. Mám slovenské štátne občianstvo, ale aktivity mám vo viacerých krajinách po celom svete,“ reagoval Eduard Jenčo. Ten pôsobenie v Paname považuje za výhodné aj pre nižšiu administratívnu zaťaženosť v porovnaní so Slovenskom.
Prepuknutie kauzy okolo daňových rajov zastihlo Jenča počas pracovného obeda v Panama City. Miestna stanica z ničoho nič prerušila vysielanie a začala informovať o Panama Papers. Odvtedy o tom ľudia živo diskutujú a miestni obyvatelia rovnako ako Jenčo nesúhlasia s tým, že práve Panama slúži ako celosvetová práčka špinavých peňazí.
„Panamské banky sú veľmi obozretné a rizikovým klientom a operáciám sa vyhýbajú. Mossack Fonseca je panamskou právnickou spoločnosťou. Kvôli jej tradícii majitelia z Panamy poskytujú možnosť použitia jej mena za odplatu advokátom v iných krajinách sveta. Čo ich ale nijako nečiní zodpovednými za činnosť právnikov v iných krajinách, ktorí smú svoju činnosť vykonávať aj pod touto značkou. Zodpovednosť za svoju činnosť nesie každý advokát jednotlivo v krajine, kde má vydanú licenciu. Ten, kto mu na obchodnej báze poskytol možnosť používať svoju značku, za jeho činnosť nezodpovedá,“ tvrdí Jenčo.
Tiež uviedol, že je presvedčený o tom, že slovenské firmy si zisky cez Panamu neoptimalizujú. „Bol by to nezmysel. Slovenské právo aplikuje na transakcie s Panamou, a aj s ostatnými daňovými rajmi, ako nečlenskou krajinou Európskej únie 35-percentnú zrážkovú daň. Slovenskí podnikatelia v minulosti optimalizovali svoje daňové základy cez Cyprus, aktuálne sú v kurze Maďarsko a Malta, lebo tie neuplatňujú voči plneniam z daňových rajov zrážkovú daň,“ uzavrel Jenčo.
Aj odborníci upozorňujú, že zakladanie firiem v daňových rajoch nemusí byť vždy v rozpore so zákonom. „Sú tri hlavné dôvody pre ukrývanie peňazí v daňových rajoch. Legálny dôvod je, že sa peniaze a skutoční vlastníci ukrývajú z dôvodu obavy o ich bezpečnosť respektíve z dôvodu niektorých legitímnych výhod danej jurisdikcie,“ povedal právnik Andrej Leontiev, partner v advokátskej kancelárii TaylorWessing. Mať firmu v daňovom raji pre podnikateľa znamená nízke registračné náklady za plavidlá a lietadlá.
„Ďalší, pololegálny, dôvod je daňová optimalizácia. Táto môže byť do určitej miery legálna, tiež napríklad zakladanie holdingových štruktúr tam, kde je priaznivé daňové zaťaženie holdingu. A najnebezpečnejší a úplne nelegálny dôvod je, že peňažné prostriedky plynúce z trestnej činnosti sa cez daňové raje ,perú‘,“ dodal Leontiev.
Vtedy prostriedky pochádzajú buď z klasickej trestnej činnosti ako drogy, prostitúcia, predaj zbraní, alebo z kriminality bielych golierov v podobe provízií pre politikov a úradníkov.