Od chvíle, čo sa z človeka lovca stal pestovateľ a chovateľ, začal šľachtiť rastliny aj zvieratá. Nikto sa dnes nepozastavuje nad tým, že krátko po druhej svetovej vojne zberali poľnohospodári okolo dvoch ton pšenice priemerne po hektári, dnes je to tri razy toľko, ba kukurica, označovaná za plodinu budúcnosti, dáva v USA aj 15 ton zrna po hektári.
Mexickým Mayom sa o takejto úrode ani len nesnívalo. K špičkovým výnosom sa poľnohospodári prepracovali okrem iného zdokonaľovaním šľachtenia. Jeho špičku dnes tvoria biotechnológie a vôbec cieľavedomé využívanie rôznych techník genetického inžinierstva. Superúrody, a teda zasýtenie rýchlo rastúceho počtu obyvateľov na Zemi, by bez nových postupov neboli mysliteľné.
Vo vzduchu však nie prvý rok či desaťročie visí jeden veľký otáznik: Sú v poriadku postupy, ktoré človek v mene svojho zasýtenia, ale nielen jeho, uplatňuje? Nejde len o chlieb náš každodenný. Ten, kto má nadbytok potravín a vyrába ich efektívnejšie, vládne svetovému potravinovému trhu, diktuje ceny. A GMO otvárajú vo výrobe a v obchode s potravinami neuveriteľné možnosti.
Odporcovia aj stúpenci GMO
Problematika GMO je v skutočnosti oveľa komplikovanejšia, ako sa na prvý pohľad zdá, keď sa vysloví otázka, či potraviny vyrobené napríklad z geneticky zmenenej sóje, kukurice, repky, alebo aj geneticky zmenená ryža nepoškodzujú ľudské zdravie, nenarušujú rozširovaním pestovateľských plôch biodiverzitu a vlastne neohrozujú existenciu ľudského života na planéte.
Odpovede sa rôznia, GMO má tvrdých nekompromisných protivníkov, ale aj nadšených stúpencov. V záplave názorov za i proti GMO sa ocitajú spotrebitelia s rôznou znalosťou biológie a najnovších výskumných postupov, ktoré sa v niektorých krajinách sveta obratom z laboratórií uplatňujú na miliónoch hektárov pôdy, a to predovšetkým v Severnej a Južnej Amerike.
Byť sudcom nie je jednoduché, pretože príroda – teda jej rastlinná i živočíšna ríša – sa do súčasnej podoby vyvíjala milióny rokov. Človek do nej cieľavedome zasahuje posledných osemtisíc rokov, ale zelená revolúcia, ktorá nasýtila najprv západné krajiny a potom aj mnohé z tretieho sveta, sa datuje niekedy od druhej polovice dvadsiateho storočia. Zelená revolúcia to boli jednak priemyselné hnojivá a chemické ochranné látky plus nové odrody a plemená.
Lícom nových postupov bola prv nevídaná hojnosť potravín a rubom, ktorý ľudstvo objavilo dodatočne, boli negatíva plynúce z nadmerného hnojenia, používania pesticídov či antibiotík v liečení zvierat. Objavili sa civilizačné choroby zo sýtosti, zníženej pohyblivosti blahobytnejšie žijúcich ľudí a zdevastovanie pôd či podzemných vôd agrochémiou.
Teraz človek prenáša gény a zvyšuje odolnosť rastlín napríklad proti herbicídom, alebo núti rastliny produkovať látky, ktoré zničia živočíšne škodce. Tým sa môžu znížiť dávky pesticídov, môžeme pestovať rastliny, ktoré znesú dlhé obdobia sucha a dajú nám potraviny. Klimatické zmeny si priam vynucujú umne a obratne využívať potenciál genetického inžinierstva. Jedných to napĺňa optimizmom, iných obavami.
Odporcovia tvrdia, že prešlo len málo času, aby zástancovia nových biotechnológií mohli s istotou tvrdiť, že ľudskému organizmu sa nič nestane, keď bude živený potravinami pochádzajúcimi z geneticky zmenených rastlín.
Kto rozsúdi túto diskusiu? Laik čítajúci diskusiu na sociálnych sieťach? Politik prihliadajúci na nálady voličov?
Európa GMO odmieta
Európa, ktorá je spolu s Amerikou najväčším producentom potravín, odmieta GMO. Nesúhlasí so zvyšovaním úžitkovosti zvierat, teda zvyšovaním dojnosti kráv a prírastkov býčkov, prasiat a kurčiat prostredníctvom rastových hormónov. Amerika ich uplatňuje, zaštiťujúc sa poznaním svojich vedcov, a dobýja jeden svetový trh za druhým. Aj v produkcii a obchode s potravinami platí: Víťaz berie všetko.
Kto navštívil USA, všimol si, že Američania sú vari najobéznejší národ na svete. Aj to je jeden z dôsledkov supervýroby lacných potravín. Obezita však ničí aj Európanov a Slováci tučnejú tiež. Vari preto, že jeme potraviny obsahujúce GMO? Nie, také sa na Slovensku ani v susedných krajinách neprodukujú. Kto však odprisahá, že americká či brazílska sója pridávaná v Európe aj na Slovensku do kŕmnych zmesí ošípaných či dobytka nepochádza zo šľachtiteľských GMO dielní nadnárodných spoločností?
Mimochodom, aj európske firmy pracujú na technikách GMO. Realita je taká – jedno vravia politici a druhým smerom sa uberajú vedci. Tí vedia, že kto stratí krok vo výskume GMO, prehrá zápas o výhodné postavenie v budúcej produkcii potravín.
Prestúpil človek použitím GMO božie zákony? Spýtajte sa tých, čo potrebujú pre život inzulín. Po celom svete sú milióny pacientov, ktorí si aplikujú tento liek. Je produktom vnesenia génu pre ľudský inzulín do baktérií Escherichia coli, čiže kvasiniek, ktoré ho potom vo svojich bunkách vyrobia. Liek nám neprekáža a potraviny s pozadím GMO áno?
Čo prinesie TTIP?
V dohode TTIP ide o liberalizáciu obchodu, o odstraňovanie prekážok. Američania nepovažujú GMO za neprirodzený zásah do chodu veci, Európania sú opatrnejší. Dokážu si vyrobiť dosť potravín aj bez cieleného pestovania GM kukurice či sóje. Tieto energeticko-bielkovinové bomby však európske krmovinárske firmy dovážajú, pretože intenzívna živočíšna výroba sa bez nich v Európe nezaobíde. Na pulte vyhráva mlieko a mäso farmárov, ktorí ho vyrobili lacnejšie. Alebo máme inú skúsenosť?
Jedno je isté, ten, kto vyrába potraviny efektívnejšie, má nespornú výhodu. Európa má síce potravín viac, než ich skonzumuje, ale zároveň ich produkuje drahšie, a v tom je základný rozdiel medzi americkým a európskym poľnohospodárstvom. A pokiaľ ide o slovenské poľnohospodárstvo a potravinárstvo, ak dostanú Američania zelenú v zmysle berieme vaše autá a vy naše potraviny, môže to viesť k zhoršeniu ekonomickej situácie na slovenskom vidieku. A budú za tým aj GMO, bez ohľadu na to, čo si o nich kto myslí. Genetické inžinierstvo je dnes ekonomickou superzbraňou.