Už vlani sme sa dostali do situácie, keď krajina doslova ťažila z rekordne nízkych úrokov. Prečo nezmeniť zákon o dlhovej brzde a nevyužiť toto obdobie na rozbehnutie veľkých investícií aj za cenu dočasného zadlženia?
O niektorých návrhoch na zmenu zákona o dlhovej brzde sa dá bez výhrad diskutovať, napríklad o zmene hrubého dlhu na čistý. Tzv. investičná výnimka je zatiaľ veľmi hrubý náčrt a treba počkať na konkretizáciu. My sme viazaní nielen domácimi pravidlami, ale aj európskymi. Treba si však uvedomiť, že obdobie rekordne lacných zdrojov nebude trvať donekonečna a ak by sme významne zvýšili dlh, a je to jedno, z akého dôvodu, tak po skončení obdobia lacných zdrojov by mohla byť záťaž verejných financií enormná.
Vlani išla zo štátnej kasy nad rámec schváleného rozpočtu suma 737 miliónov eur. Ľudia sa v tomto prípade pýtajú, čo majú z nižšieho deficitu, nech lepšie príjmy radšej vláda dá ľuďom.
Stretávam sa s takýmto názorom a považujem ho z pohľadu bežného občana za prirodzený, aj keď sú krajiny, napríklad Nórsko, kde sami občania v referende rozhodli o tom, že nechcú využívať príjmy z predaja ropy a plynu pre seba, ale treba ich odkladať pre budúce generácie. Politici by však mali pri riadení verejných financií zohľadňovať aj fakty, ktoré bežný občan nevníma. Musia mať snahu, predovšetkým, aby boli verejné financie dlhodobo udržateľné, aby sme nezaťažili ďalšie generácie nadmerným dlhom a dokázali v budúcnosti čeliť nepriaznivým faktorom, ako je napríklad demografický vývoj.
Takže využiť či nevyužiť lepšie časy na investície aj na úkor dlhu?
Nie som politik. Pre mňa je zaväzujúci predovšetkým zákon o rozpočtovej zodpovednosti. Pokiaľ je náš hrubý dlh v sankčných pásmach, tak by mala byť priorita znižovať deficit, a tým aj dlh. Bezpečná úroveň dlhu aj pre zlé ekonomické časy, ktoré určite raz prídu, je okolo 40 percent HDP a k tomu by sme sa mali postupne dopracovať. Pre Slovensko bolo obrovskou výhodou, že sme v čase začiatku celosvetovej krízy v roku 2008 mali dlh nižší ako 30 percent HDP, čo nám pomohlo krízu prekonať so stále ešte prijateľnou úrovňou dlhu a nedostali sme sa do neriešiteľnej dlhovej pasce ako viaceré iné európske krajiny. Ak má krajina nezvládnuteľný dlh, občania trpia oveľa viac a dlhšie. Preto je aj pre občanov dôležité, ak štát vykonáva dlhodobo udržateľnú stratégiu vo verejných financiách.
Verejné financie mali vlani k dispozícii takmer o pol miliardy eur viac vďaka lepšiemu výberu daní. Na druhej strane, vláda uskutočnila nákladné reformy napríklad v oblasti znižovania odvodov pre ľudí s nízkymi a so strednými príjmami. Vďaka zvýšenému spolufinancovaniu sa tiež dočerpali eurofondy najmä na výstavbu diaľnic. To považujete za dobré kroky?
Opatrenia, ktoré znižujú daňové a odvodové zaťaženie sú v poriadku, ak neohrozia splnenie rozpočtového cieľa. Takisto aj maximálne využitie eurofondov je mimoriadne pozitívne pre našu ekonomiku.
Aké rozpočty pripravovala druhá Ficova vláda z vášho pohľadu?
Najväčšie zníženie deficitu o 1,6 percenta dosiahla druhá Ficova vláda v roku 2013, keď sme aj boli vyradení z procedúry nadmerného deficitu. V ďalších rokoch sa už deficit neznižoval, naopak, mierne sa zvyšoval a nepodarilo sa splniť ani rozpočtový cieľ, čo samozrejme zvyšuje riziko aj splnenie cieľa pre tento rok. Deficit je stále pod hranicou troch percent, čo je dôležité z hľadiska európskych požiadaviek. Dlh začal po roku 2013 klesať, ale je stále v sankčných pásmach podľa zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Dobrá výkonnosť ekonomiky sa mohla využiť na rýchlejšie znižovanie deficitu a dlhu.
Bude musieť nová vláda ešte v tomto roku prijať opatrenia na znižovanie deficitu, resp. na dodatočné príjmy do štátnej kasy?
Ak sa má splniť rozpočtovaný cieľ dosiahnuť deficit pod 2 percentami HDP, bude musieť vláda ešte v tomto roku prijať ďalšie opatrenia.
Do akej miery sa môže v novom rozpočte spoliehať vláda na lepší makroekonomický vývoj?
Rozpočtová rada neprezentuje vlastné prognózy, ale prognózy zapracované v návrhu rozpočtu na rok 2016 hodnotili príslušné výbory ako realistické. Najnovšie prognózy ešte zlepšujú výhľad pre našu ekonomiku na tento rok, aj keď skúsenosti z minulých rokov nám ukazujú, že situácia sa najmä vďaka externému prostrediu môže rýchlo meniť. Pre rok 2016 ani 2017 neočakávam negatívne dosahy ani z nedoriešeného Grécka, ani z prípadného Brexitu (odchod Británie z Európskej únie), ktorého vplyv by sa prejavil až po roku 2018.
Ako pomôže spotreba domácností?
Spotreba domácností by mala v tomto roku zabezpečiť polovicu nárastu HDP. Očakáva sa rast spotreby domácností na úrovni 3,3 percenta s ďalším pozitívnym rizikom voči prognóze. Rýchlejší pokles nezamestnanosti ako očakávaný tento trend len podporí.
V programovom vyhlásení novej vlády sú ľavicové aj pravicové opatrenia. Máte hrubý odhad, koľko by tieto všetky plány mohli vyjsť štátnu kasu?
Nie, v rade nerobíme odhad na základe politických deklarácií. Budeme vyhodnocovať konkrétne návrhy zákonov a ich dosah na verejné financie. Deklarovaný posun termínu pre vyrovnaný rozpočet na rok 2020 však jasne hovorí, že sa budú zmäkčovať ciele na roky 2017 a 2018.
Môže si vláda dovoliť znižovať dane a zrušiť daňové licencie?
To, nakoľko budú pripravované opatrenia vyvážené a aký dosah budú mať na rozpočtové ciele, uvidíme, až keď bude predložený kompletný návrh rozpočtu.
Je plošné zvyšovanie platov v školstve o 26 percent v najbližších štyroch rokov štrukturálna reforma?
Samotné plošné zvyšovanie platov v školstve nie je štrukturálna reforma. To prinesie vyššie verejné výdavky, ktoré bude treba pokryť a samotné zvýšenie platov neprinesie zvýšenie výkonnosti ekonomiky.
Očakávate, že vďaka pripravovanej reforme verejnej správy dôjde k úsporám pri verejných nákupoch?
Diskusná štúdia Najlepší z možných svetov, v ktorej navrhli autori filozofickú zmenu v hodnotení využívania peňazí, nové pravidlá, procesy a inštitúcie na rozhodovanie na základe hodnoty za peniaze, je vynikajúci dokument. Pokiaľ sa bude dôsledne implementovať hodnotenie verejných investičných a prevádzkových výdavkov cez Hodnotu za peniaze, bude to mimoriadne účinná metóda, ako eliminovať nehospodárne projekty a zámery, a tým aj zlepšiť efektívnosť vynakladania peňazí a výsledky verejných financií.
Slovensku sa darilo za posledné štyri roky znižovať dlh Slovenska. Vy však tvrdíte, že sa na to používajú jednorazové zdroje. Takže doteraz sa z vášho pohľadu neprijali žiadne trvalé opatrenia?
To, že sa znižuje dlh, je pozitívne bez ohľadu na to, aké zdroje sa využívajú. Jednorazové zdroje znižujú dlh rovnako ako tie trvalé. Problém jednorazových zdrojov je v tom, že nie sú neobmedzene k dispozícii, z pohľadu verejného sektora znižovanie dlhu jednorazovými zdrojmi nezlepšuje čisté bohatstvo Slovenska a zhoršuje dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Dlhodobo udržateľný spôsob znižovania dlhu je najmä cez nízky, respektíve žiadny deficit. V tomto roku by podľa schváleného rozpočtu mal byť rozhodujúcim vplyvom na zníženie dlhu práve nízky deficit.
Európsky štatistický úrad Eurostat vydal najnovšie notifikáciu, podľa ktorej deficit slovenského rozpočtu vlani dosiahol až takmer 3 percentá hrubého domáceho produktu, kým plán bol o pol percentuálneho bodu nižšie. Vy ste tento scenár predpovedali.
Na riziká v rozpočte pre rok 2015 sme poukázali v správe pri jeho schvaľovaní koncom roku 2014 aj v správe o návrhu rozpočtu na roky 2016 až 2018 z novembra minulého roka. Identifikovali sme riziká voči odhadu ministerstva financií, najmä v nižších nedaňových príjmoch, korekciách v súvislosti s čerpaním fondov EÚ, vyšších výdavkov zdravotníctva či hospodárení samospráv.
Eurostat však v poslednej chvíli rozhodol o nezaradení niektorých transakcií do príjmov, čo negatívne ovplyvnilo výsledky hospodárenia. Napríklad splátky návratnej finančnej výpomoci od spoločnosti Cargo vo výške viac ako 117 miliónov eur alebo príjmy Štátneho fondu rozvoja bývania vo výške takmer 200 miliónov eur z eurofondov.
Nechcem hodnotiť rozhodnutia Eurostatu. Sporné transakcie sa realizovali vo verejných financiách prvý raz a považujem za problém, ak Eurostat prijme rozhodnutia v poslednej chvíli a MF SR už nemôže na to reagovať. O týchto transakciách sa vedelo a diskutovalo už skôr a Eurostat mal dať k nim jasné stanovisko už v roku 2015.
Dlhodobo tvrdíte, že vlády stále pripravujú rozpočty s významnými rizikami. Prečo?
Každý schválený rozpočet vždy bude mať v sebe aj mnohé riziká. Niektoré sú však identifikované vopred, a tie by sa mali zohľadniť už pri tvorbe rozpočtu. Tie s negatívnym vplyvom sa môžu eliminovať pozitívnymi vplyvmi, ktoré pôsobili aj v minulom roku. Predovšetkým lepší makrovývoj a vyšší výber daní. Spoliehať sa však na to, prináša riziko nesplnenia rozpočtovaného cieľa.
Váš kolega Ľudo Ódor nedávno napísal vo svojom blogu, že hospodárske výsledky krajiny za uplynulé roky len potvrdzujú, ako veľmi chýbajú mechanizmy, ktoré by aspoň sčasti zabraňovali prejedaniu pozitív. Čo je tým myslené?
Chýba záväzný operatívny nástroj fiškálnej politiky na Slovensku. Výdavkové limity, ktoré mali presne tento cieľ, zatiaľ zavedené neboli. Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti ich zavedenie predpokladá, ale bez konkrétneho termínu. Záväzné výdavkové limity by sme mali zaviesť, ako to predpokladá zákon o rozpočtovej zodpovednosti a smernica EÚ o požiadavkách na rozpočtové rámce, poukazujeme na to už od vzniku Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Zatiaľ to, čo je už schválené vo výdavkových limitoch, je príliš nezáväzné a málo účinné, svedčí o tom aj výsledok salda verejných financií za rok 2015. Schválenie lepších pravidiel pre záväzné výdavkové limity by eliminovalo vplyv cyklického vývoja na saldo verejných financií, prispelo k plneniu rozpočtového cieľa a prinieslo by aj viacročnú stabilitu verejných financií.
Čo by tieto limity znamenali v praxi? Boli by hraničné pásma ako pri dlhu?
Nebolo by možné jednoduchým rozpočtovým opatrením realokovať výdavky štátneho rozpočtu, ako sa to stalo v roku 2015. Spúšťanie korekčných mechanizmov by malo byť automatické a malo by sa nadviazať na odporúčania Rady EÚ. Definícia limitu výdavkov by sa mala zúžiť na tie, čo sú pod kontrolou vlády.
Studnica informácií pre verejnosť a zrkadlo pre vládu či ježko v nohaviciach vládnucej politickej garnitúry. Aj takéto pomenovania dostal zákon o rozpočtovej zodpovednosti a zároveň Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ktoré majú zabrániť tomu, aby sa vláda naďalej neprimerane zadlžovala. Odolali ste za posledné roky politickým tlakom?
Žiadne politické tlaky alebo snahu zasahovať do našej činnosti som necítil. Správy a analýzy pripravujú odborníci z kancelárie rozpočtovej rady, ktorí nemajú nikým a ničím ovplyvňovaný priestor na svoju činnosť.
Aká je vaša doterajšia spolupráca s vládou? Čo v rámci nej považujete do budúcna za prioritu?
Spolupráca bola a je úplne štandardná. Vláda plne rešpektuje našu nezávislosť a zákon o rozpočtovej zodpovednosti vytvára dobré podmienky na našu činnosť. Možno by to chcelo viac neformálnych diskusii pred schvaľovaním návrhu rozpočtu verejnej správy a niektorých zákonov, ale to je na vláde. My sme pripravení.
Ivan Šramko
v roku 1980 skončil štúdium na Vysokej škole ekonomickej v Bratislave, na Fakulte riadenia a informatiky. Od roku 2002 do 2004 zastával post viceguvernéra Národnej banky Slovenska, v roku 2005 bol vymenovaný do funkcie guvernéra. Do roku 2011 pôsobil ako mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec pri OECD. Od roku 2012 dozerá na hospodárenie štátu ako nový predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Je ženatý, má tri deti.