Oslabením meny, ktorou sa ČNB rozhodla brániť v posilňovaní na hranici 27 CZK/EUR, chcela banka dostať českú ekonomiku z najdlhšej recesie v histórii a ubrániť ju pred defláciou. V intervenciách chce podľa denníka pokračovať aj pravdepodobný Singerov nástupca Jiří Rusnok.
„Keby sme vedeli, aká bude situácia v Európe a vo vyspelom svete, tak by sme do kurzového záväzku išli zrejme skôr a zrejme razantnejšie. To znamená so slabšou úrovňou kurzu,“ povedal Singer HN. Slabšia koruna pomáha exportérom a zrýchľuje rast cien. V Európe, ktorá je kľúčovým obchodným partnerom Česka, sa však už tri roky nedarí dopyt a infláciu zvýšiť.
Ukončenie režimu intervencií banková rada už niekoľkokrát odložila, naposledy na konci marca, keď uviedla, že ako pravdepodobné vidí ukončenie „bližšie k polovici roka 2017“. Rada tak spresnila možný koniec intervenčného režimu, keď tento rok na začiatku februára hovorila o prvej polovici roka 2017. Dôvodom je inflácia, ktorá sa nachádza pod dvojpercentným cieľom. Ten by mala ČNB plniť až na začiatku roku 2017.
Podľa Singera nie je české hospodárstvo stále v takej kondícii, aby ho uvoľnenie kurzu nepoškodilo. Ak by centrálna banka pustila korunu už teraz, podľa guvernéra by to zvýšilo nezamestnanosť, výkon ekonomiky by znovu začal klesať a štát by prišiel o daňové príjmy.
„My tu zatiaľ nemáme žiadnu úžasnú situáciu, v ktorej by sa ekonomika prehrievala,“ vyhlásil Singer.
Podľa HN je v politike slabej koruny pripravený pokračovať aj Rusnok, ktorého prezident Miloš Zeman označuje za Singerovho nástupcu v kresle guvernéra. Denníku Rusnok povedal, že si vie predstaviť aj ďalšie predĺženie, až za polovicu roka 2017.
„Ak si to bude situácia a záujem českej ekonomiky vyžadovať,“ dodal. Podľa neho je to dokonca pravdepodobnejší variant, než že banka kurz uvoľní do júla 2017. „Odhadol by som to zhruba na 60: 40,“ podotkol Rusnok, ktorý je dnes členom bankovej rady ČNB, v jej čele by mohol byť od júna.
Brániť posilnenie meny stálo ČNB za dva a pol roka už okolo 520 miliárd korún. Banka nakupuje eurá, ktoré zvyšujú jej devízové rezervy. Keď koruna v budúcnosti posilní, hodnota rezerv v korunovom vyjadrení sa zníži a spôsobí účtovnú stratu. Na to sa ale centrálni bankári – s odkazom na nezávislosť svojho rozhodovania – nepozerajú, hovorí guvernér.