Všetci vraj držia akcie americkej firmy, ktorá sa zaoberá obnoviteľnými zdrojmi energie. Na zozname má byť aj konateľka firmy, ktorá bola na Slovensku spájaná s emisnou kauzou, a tiež zakladateľka firmy spájaná s kauzou výberu mýtnej firmy.
Zoznamom nateraz slovenská Finančná správa nedisponuje, nemôže teda v prípade podozrivých firiem a mien konať. „Finančná správa začala s preverovaním situácie. Prvým krokom bude vyžiadanie oficiálnych dokumentov od medzinárodných partnerov,“ odkázala hovorkyňa Finančnej správy Patrícia Macíková. Podľa Holcovej sú na slovenskom zozname aj šéfovia dvoch veľkých slovenských firiem. Na zozname sa nachádza aj 283 Čechov.
Špeciálne služby – pranie špinavých peňazí
Mossack Fonseca údajne podľa Holcovej dokázala poskytnúť aj veľmi špeciálne služby. Napríklad vyprať nezákonne získané peniaze cez oddelenie s tajomným názvom MF Escrow, ktoré riadilo prevody peňazí medzi zákazníkom a vlastnými firmami tak, aby všetko vyzeralo úplne legitímne. Za to si poradenská firma od klientov pýtala desať percent z prevedenej (vypranej) sumy.
Podľa Českého centra pre investigatívnu žurnalistiku poskytovala európskym klientom tieto špeciálne legalizačné služby slovenská firma Latem Trading, s. r. o. V obchodnom registri je vedená iba jedna firma s týmto názvom, ktorej konateľom je Gustaaf David Poelen z Holandska. V predmete činnosti má uvedenú kúpu tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi v maloobchode a vo veľkoobchode. Firma sídli na Šulekovej ulici 22 v Bratislave. Zapísali ju v roku 2007 s pôvodným názvom Vertigo Trading, neskôr Intergest Slovakia a od roku 2012 ako Latem Trading s. r. o. Firma nemá webovú stránku. Denníku Pravda sa stanovisko firmy a konateľa včera nepodarilo získať. Podľa zverejnených hospodárskych výsledkov od roku 2012 spoločnosť prehlbovala svoje straty, za rok 2014 sa pohybujú na úrovni 1¤042 eur. Ako štatutári spoločnosti sú vedení ešte dvaja ľudia, pričom na rovnakom sídle je vedená aj ďalšia firma, ktorá má na Latem Trading s. r. o prepojenie. V predmete činnosti má uvedené účtovníctvo a daňové poradenstvo. Denník Pravda danú firmu oslovil, ale odpoveď zatiaľ neprišla.
Daňové raje nemožno v súčasnosti zakázať
Ekonómovia upozorňujú, že v súčasnej politickej situácii je prakticky nemožné potrestať daňové raje. Podľa nich bude takisto náročné samotné vyšetrovanie, ktoré bude trvať roky. „Politici i podnikatelia by pri tlačení na vyšetrovanie podvodov šli sami proti sebe, keďže tam väčšina z nich ukrýva svoje peniaze,“ myslí si ekonóm spoločnosti Finlord Boris Tomčiak. Daňové raje podľa jeho slov tak skoro nezaniknú. „Určité obmedzenia sa už zaviedli, ale skôr to bolo kvôli praniu špinavých peňazí. To už aj Švajčiarsko musí zverejňovať údaje o klientoch. Čo sa týka daňovej optimalizácie, tak tam prakticky žiaden pokrok nevznikol. Globálne firmy stále môžu nastaviť dane tak, aby odvádzali menej ako 5 percent. Napríklad Google platí v Británii daň na úrovni troch percent, pritom daň z príjmov právnických osôb je tam na úrovni 20 percent. Facebook, Microsoft a iné technologické firmy tiež využívajú daňovú optimalizáciu,“ komentoval Tomčiak.
Nadnárodné firmy ukrátia EÚ ročne o 70 miliárd eur
Európsky komisár pre hospodárske a menové záležitosti Pierre Moscovici v pondelok povedal, že únia musí skoncovať so situáciou, keď sa firmy prostredníctvom účelovo vytvorených dcérskych spoločností vyhýbajú plateniu daní v krajinách svojho pôsobenia. Rada ministrov EÚ sa aktuálne zaoberá návrhom smernice o zdaňovaní nadnárodných firiem. Európsky parlament odhaduje, že nadnárodné firmy ukrátia na daňových príjmoch členské štáty EÚ ročne o zhruba 70 miliárd eur.
Súčasné holandské predsedníctvo EÚ označuje daňovú problematiku za prioritu svojej ekonomickej agendy. Odhaduje sa, že v daňových rajoch je celosvetovo ukrytých 23 biliónov dolárov, čo predstavuje ročný výkon ekonomík Spojených štátov amerických a Japonska dohromady. „Tieto peniaze sú z veľkej časti nelegálne, a vo výsledku z nich profitujú africkí diktátori, mexické drogové kartely, politici, talianska mafia ale aj českí tunelári,“ tvrdí Holcová.
Slováci s podozrivými účtami v HSBC
Vlani takmer v rovnakom čase ako teraz vypukla kauza podozrivých účtov Slovákov vo švajčiarskej banke HSBC. Najväčšia európska banka v súčasnosti čelí vo viacerých štátoch vyšetrovaniu z prania špinavých peňazí. Celá kauza vypukla ešte v roku 2007, keď jej zamestnanec Hervé Falciani ukradol priamo vo Švajčiarsku údaje kontách 24-tisíc privátnych klientov a odovzdal ich francúzskej polícií. Vo Švajčiarsku za tento čin ešte dodnes čelí obvineniu z priemyselnej špionáže. Aféra Swissleaks sa zakladá na takmer 60-tisíc dokumentoch, ktoré poskytujú údaje o viac ako 100-tisíc klientoch HSBC z 203 krajín vrátane Slovenska. Objem prostriedkov je vyše 100 miliárd dolárov.
Slovenská Finančná správa má od marca minulého roka 25-menný zoznam známych podnikateľov, športovcov, lekárov a modeliek, ktorí mali účty vo švajčiarskej pobočke banky HSBC. Stavy na jednotlivých účtoch sú v sume 3,5 milióna eur. Daniari posunuli zoznam na prešetrenie daňovej kobre, ktorá je zložená z Národnej kriminálnej agentúry, Finančnej správy a Generálnej prokuratúry SR. Podľa informácií denníka Pravda príslušné orgány pokračujú vo vyšetrovaní, pričom daniari v prípade podozrivých mien zo zoznamu zintenzívnili daňové kontroly. Zatiaľ sa polovica z medializovaných informácií daniarom nepotvrdila.
HSBC mala ešte pred pár rokmi spoju pobočku aj priamo na Slovensku. V krajine pôsobila od júna 2005 do septembra 2012. Záujem o zakladanie švajčiarskych účtov v HSBC vrcholil ešte počas vlády Vladimíra Mečiara, ktorú v roku 1998 vystriedala vládna koalícia 4 strán SDK, SDĽ, SMK a SOP. Práve v čase výmeny vládnych štruktúr sa výrazne zvýšil počet aktívnych účtov. Veľké množstvo účtov fungovalo aj počas oboch vlád Mikuláša Dzurindu.
Cez švajčiarsku banku HSBC išli aj peniaze z kontroverzného predaja emisných povoleniek slúžiacich pre fabriky vypúšťajúce do ovzdušia veľké množstvo oxidu uhličitého. Ministerstvo životného prostredia predalo ešte v roku 2008 americkej spoločnosti Interblue Group emisné povolenky v cene 5,05 eura za tonu. Susedné krajiny obchodovali v tom čase emisné povolenky za takmer dvojnásobnú cenu. Vďaka lacnému nákupu Interblue Group mohla zarobiť až okolo 47 miliónov eur. Tieto peniaze mali podľa nedávno zverejnených informácií Špeciálnej prokuratúry skončiť v Japonsku vďaka HSBC LTD, Hong Kong. Pre kauzu emisie vtedajší premiér Robert Fico odvolal dvoch vtedajších ministrov životného prostredia za SNS Jána Chrbeta a Viliama Turského.
Záujem o daňové raje narastá
Za posledných desať rokov narástol na Slovensku počet firiem, ktoré vyhľadávajú na svoje obchody práve daňové raje. Od roku 2005 až do vlaňajška vzrástol počet slovenských spoločností, ktoré sídlia v daňových rajoch, o viac ako 200 percent. Spolu tak do krajín, kde sa firmám oplatí sídliť pre priaznivé daňové prostredie, odišlo podľa spoločnosti Bisnode za desať rokov až 4¤700 spoločností. Aktuálne je na Slovensku 231-tisíc právnických subjektov.
Slovenské firmy najviac vyhľadávajú v rámci daňových rajov Holandsko, Spojené štáty americké a Cyprus. Tam si svoj daňový domicil od roku 2005 do roku 2015 umiestnilo až 3,1-tisíca spoločností, čo predstavuje 66 percent z celkového počtu. „V prospech Holandska hovoria dva veľké plusy. Keďže ide o členský štát Európskej únie, firmy sa tak vyhnú plateniu zrážkovej dane. Rovnako holandský domicil využívajú najmä holdingové zoskupenia, nakoľko nemusia platiť daň z dividend. Spojené štáty sa vyznačujú vysokou mierou anonymity vlastníctva. Príkladom je napríklad štát Delaware či Florida. USA sú však zaujímavé aj nižšími daňami, rovnako sú firmy sídliace za Atlantikom pre svojich partnerov dôveryhodnejšie,“ povedal business development consultant spoločnosti Bisnode Milan Seliak.
Na Cyprus sa presídlilo za vlaňajšok 917 slovenských spoločností, čo predstavovalo medziročný nárast o 167 firiem. V optimalizovaní daní na ostrove im nezabránili ani ekonomické problémy, hrozba bankrotu či nalomený bankový sektor, ktorý bol ešte pred tromi rokmi donútený uvaliť reštrikcie na prevody peňazí v rámci krajiny. Kvôli bankovej kríze bol totiž Cyprus v tom čase nútený požiadať o pomoc partnerov v eurozóne. „Pri Cypre platí to isté čo pri Holandsku. Napriek ekonomickej nestabilite je Cyprus stále členom únie, nepodlieha tak dvojitému zdaneniu,“ zdôvodňuje Seliak. Slovenské firmy vo veľkom vyhľadávajú aj Seychely. Za vlaňajšok tam medziročne odišlo o 19 percent viac firiem. Seychelská republika totiž ponúka dve výhody naraz – absolútna anonymita vlastníctva a nulová daň pre firmy. Firmy tam platia len 100 dolárov.