Podľa novely všetky firmy, ktoré vyšlú zamestnancov v rámci skupiny spoločností alebo k zákazníkom so sídlom na území Slovenska, budú povinné nahlásiť rozsiahle množstvo údajov Národnému inšpektorátu práce. Štát vyžaduje osobné údaje o zamestnancovi, jeho pracovnú zmluvu vrátane výšky platu, ako aj podrobnú evidenciu pracovného času zamestnanca počas jeho pobytu na Slovensku. Pri nesprávnych či chýbajúcich údajoch hrozí firme podnikajúcej na Slovensku, ktorá sem vyslala zahraničného zamestnanca, pokuta od dvoch do 200-tisíc eur. Podľa poradenskej spoločnosti Grant Thornton Slovensko hrozí medzinárodným firmám v dôsledku novely výrazné zvýšenie nákladov.
„Vláda znovu zvyšuje administratívne zaťaženie firiem. Tieto opatrenia nielenže dodatočne výrazne zaťažujú firmy, ale tiež oslabujú konkurenčnú pozíciu Slovenska ako krajiny, ktorá je do veľkej miery závislá od zahraničných investícií,“ povedal Wilfried Serles, daňový poradca a vedúci partner Grant Thornton Slovensko.
Viac byrokracie, menej flexibility
Podľa štatistiky Republikovej únie zamestnávateľov majú najvyšší počet zahraničných zamestnancov na Slovensku firmy pôsobiace v automobilovom priemysle, ďalej v strojárstve, stavebníctve, ťažbe a poľnohospodárstve. Veľký počet expertov zo zahraničia si priberajú aj IT firmy, ktoré takýchto ľudí využívajú na špecifické krátkodobé projekty.
„Tieto spoločnosti sú zvyknuté vysielať svojich kvalifikovaných zamestnancov tam, kde sú potrební, a to nekomplikovaným spôsobom. Ak bude Slovensko zvyšovať byrokratické prekážky takýmto spôsobom, bude tým odrádzať zahraničných investorov od príchodu na Slovensko. Firmy, ktoré tu už podnikajú, sa môžu rozhodnúť presunúť svoje podnikanie do okolitých krajín, ktoré takúto byrokraciu nepoznajú,“ konštatoval Serles.
Napríklad automobilky pôsobiace na Slovensku prijímajú zahraničných zamestnancov do fabriky v prípade zavádzania novej linky či novej technológie. Podľa najnovšej štatistiky Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny ku koncu februára na Slovensku pracovalo 26,6 tisíca zahraničných zamestnancov, pričom 19,4 tisíca z nich pochádza z krajín EÚ. Najviac cudzincov je z Rumunska, nasledujú Česká republika a Poľsko. Každý tretí cudzinec na Slovensku pracoval ku koncu februára v Bratislave. „Zvyšovanie administratívnych bariér na pracovnom trhu nepovažujeme za správne. Flexibilita pracovného trhu je pre nás ako jedného z najväčších zamestnávateľov na Slovensku veľmi dôležitá,“ povedal Vladimír Machalík, hovorca Volkswagenu Slovensko. „Prípadné dosahy novely na náš podnik sme nateraz interne neanalyzovali, z tohto dôvodu sa k nim v tejto chvíli nebudeme vyjadrovať,“ odkázal hovorca Kia Slovensko Jozef Bačé.
Porovnanie so zahraničím
Napríklad v susednom Poľsku firmy nemusia nahlasovať žiadne zoznamy zahraničných zamestnancov štátnym úradom. V Českej republike firma nahlasuje vyslaného zahraničného zamestnanca na Úrade práce zo štatistických dôvodov. Štát pritom nevyžaduje zmluvu či výšku platu. Postačuje mu meno a bydlisko zamestnanca, číslo pasu, dosiahnuté vzdelanie, miesto výkonu práce a deň začatia a skončenia práce v Česku. Firma sa zaväzuje, že zamestnanec bude pracovať pri dodržaní českých predpisov o minimálnej mzde, bude sociálne a zdravotne poistený a nebude nijako diskriminovaný. Za nedodržanie hrozí pokuta od Inšpektorátu práce do 2 miliónov českých korún (74-tisíc eur).
V Maďarsku firma maximálne do 30 dní od začiatku dočasnej práce nahlasuje na pracovnom úrade meno, adresu a štátnu príslušnosť zamestnanca a miesto, kde bude dočasne pracovne pôsobiť. Zákon v ďalšej časti hovorí už len o povinnosti zamestnanca prihlásiť sa ako daňový rezident kvôli zaplateniu dane z príjmu, ak sa na neho vzťahujú príslušné podmienky.
Serles hovorí, že podobné administratívne prekážky, ktoré je nutné prekonať v prípade vyslania zamestnancov na Slovensko, existujú aj v Rakúsku. „Dúfam však, že Slovensko sa neinšpirovalo v Rakúsku, pretože ide skutočne o kontraproduktívne zmeny. Táto úprava zákona nerieši problém nelegálnych pracovníkov, ktorý chcela slovenská vláda pravdepodobne podchytiť. Zamestnanci, ktorých vysielajú medzinárodné firmy na Slovensko, spravidla nepatria medzi neregistrovaných zamestnancov,“ dodal Serles.