Ekonómovia upozorňujú na nelichotivý fakt. „Je to smutné a cynické, ale zdá sa, že trhy si naozaj zvykajú na podobné udalosti. Po prvotnom citeľnom prepade sa európske akciové trhy už počas hodiny spamätali a pokles zmiernili,“ povedal hlavný ekonóm finančnej skupiny Roklen Lukáš Kovanda.
Pripomína, že ak sa pozrieme do nedávnej histórie, možno tvrdiť, že každý ďalší významný útok, ku ktorému v Európe došlo po 11. septembri 2001, mal na trhy čoraz slabší dosah. „Zatiaľ, našťastie, nedochádza k sériovým útokom takej frekvencie, že by sa opakovali týždeň čo týždeň. Zdá sa, že izolované útoky už trhy dokážu vstrebať. Napriek ich silnému psychologickému dosahu,“ dodal Kovanda. Podľa najnovšej štúdie britskej výskumnej organizácie Economist Intelligence Unit (EIU) sú teroristické útoky či expanzia Islamského štátu v Európe v rebríčku desiatich najväčších globálnych ekonomických rizík roku 2016 na siedmom mieste.
Je to smutné a cynické, ale zdá sa, že trhy si naozaj zvykajú na podobné udalosti.Lukáš Kovanda, hlavný ekonóm finančnej skupiny Roklen
Bezpečnostné riziká by však mohli podľa Medzinárodnej ratingovej agentúry Standard & Poor's v dlhodobejšom horizonte ohroziť v Európe pokračovanie štrukturálnych reforiem, ktoré sú nutné na zotavenie sa európskych krajín z finančnej krízy. „Až spomalenie v oblasti štrukturálnych reforiem by mohlo časom vytvoriť tlak na znižovanie ratingov,“ tvrdí agentúra s tým, že práve vzostup terorizmu nahráva populistom a xenofóbnym stranám, ktorí ohrozujú ekonomické zotavovanie Európy.
Utrpí najmä turizmus
Utorňajšie útoky v Bruseli zatiaľ nemusí európska metropola ekonomicky výrazne pocítiť. „Z krátkodobého hľadiska to môže podkopať spotrebiteľskú náladu a znížiť počet turistov v Bruseli či Belgicku, ale nemuselo by to byť nič významné. Na druhej strane zvýšené vládne výdavky na bezpečnosť a opravy infraštruktúry budú mierne pridávať k rastu ekonomiky,“ tvrdí analytik J&T Banky Stanislav Pánis. Teroristické útoky zasahujú do viacerých oblastí podnikania. Najviac ohrozený je spomínaný cestovný ruch a letecká preprava. Práve tieto sféry zaznamenajú pokles príjmov pre prísnejšiu ochranu štátnych hraníc, ale aj čoraz väčšie obavy Európanov, ktorí obmedzujú svoje cestovateľské aktivity.
Podľa analytikov akýkoľvek závažnejší teroristický akt má potenciál z dlhodobejšieho hľadiska oslabiť ekonomiku atakovanej krajiny či regiónu. Pokiaľ však útok predstavuje ešte pomerne izolovanú udalosť, oslabenie ekonomiky nie je príliš zásadné. Dôležité je to, aké rozhodné sú orgány ako polícia či tajné služby, ako sú schopné reagovať a ako rýchlo dostanú situáciu plne pod kontrolu. Každý teroristický akt má však nielen svoje priame náklady, ale i tie nepriame, súvisiace s oslabením ekonomickej a investorskej dôvery v zasiahnutý región či krajinu.
Reakcie na útoky v Európe
V Madride pred 11 rokmi reagovala na podobné teroristické útoky vláda účinne, takže situáciu sa podarilo dostať rýchlo pod kontrolu. „Dosahy explózií na španielsku ekonomiku tak neboli nakoniec príliš významné. Je možné to vyčísliť na necelých 212 miliónov eur priamych nákladov. Vyše 63 percent tejto sumy súvisí so stratou 197 ľudských životov a takisto s takmer 1 600 zranenými ľuďmi. Išlo teda o finančné kompenzácie pozostalým a zraneným. Ďalšie náklady si vyžiadala napríklad oprava poškodenej železničnej infraštruktúry a budov. Madridský región tak čelil dodatočným nákladom v objeme 0,16 percenta svojho hrubého domáceho produktu roku 2004, čo vtedy predstavovalo 0,03 percenta ročného HDP španielskej ekonomiky,“ doplnil Kovanda.
Na porovnanie, priame náklady spojené s newyorskými útokmi z 11. septembra 2001 sa odhadujú na 27,2 miliardy dolárov, čo predstavuje 0,25 percenta HDP Spojených štátov amerických v danom roku. Potvrdzuje sa teda, že priame ekonomické náklady stúpajú s mierou závažnosti teroristického aktu, meranou najčastejšie počtom obetí.
Francúzi sa už z útokov ekonomicky spamätali
Svet sa ešte nestihol celkom spamätať z vlaňajších krvavých teroristických útokov v Paríži, ktoré boli už druhým veľkým vyčíňaním teroristov vo Francúzsku, a opäť raz sa peklo rozpútalo v ďalšej európskej metropole. Parížske útoky si vlani v novembri vyžiadali 130 obetí. Z ekonomického pohľadu vplyv parížskych útokov na turistický priemysel sa ukázal ako minimálny, podobne ako to bolo pred rokmi v spomínanom Madride, ale aj v Londýne, kde tiež zaútočili teroristi na bezbranných civilistov v londýnskom metre. Francúzska metropola sa tak v relatívne krátkom čase dokázala ekonomicky z útokov spamätať. Popularita Paríža, ktorý patrí medzi najvyhľadávanejšie ciele turistov, totiž zohrala svoju úlohu. Domáci turisti sa pomerne rýchlo spamätali a vrátili sa do Paríža, a krátko po nich nasledovali aj zahraniční turisti.
Odplata za Paríž?
Práve Paríž sa spája s utorňajšími útokmi v Bruseli. Špekuluje sa, že útok na bruselské letisko a metro bol odplatou za dolapenie kľúčového strojcu vlaňajších parížskych útokov. „Bolo by to potvrdenie toho, že Európa je naozaj vo vojne s islamskými radikálmi, ktorí sú už schopní prebúdzať spiace bunky podľa toho, kde je to práve potrebné,“ komentoval situáciu Kovanda.
Analytici upozorňujú, že v rámci desiatich najvážnejších globálnych rizík roka 2016 sa teroristické útoky dostali až na siedme miesto napríklad za výhru kontroverzného miliardára Donalda Trumpa v amerických prezidentských voľbách či za pokles čínskej ekonomiky práve preto, že terorizmus je v posledných rokoch relatívne slabší ako v sedemdesiatych či osemdesiatych rokoch. „V sedemdesiatych rokoch bol v Európe za pokojný považovaný taký rok, počas ktorého teroristi usmrtili celkovo ,len“ 200 ľudí. Väčšinou bola táto hodnota prekračovaná. V osemdesiatych rokoch už bola prekročená len trikrát. A od roku 1988 už nikdy. Vlani sme napočítali v Európe 149 obetí, najviac ich bolo v roku 2004," hovorí Kovanda. Pocit všadeprítomných útokov je dnes pre rozmach online spravodajstva a sociálnych sietí.
Čo však rastie, je počet obetí, ktoré majú na svedomí radikálni islamisti. Podľa dostupných údajov možno tvrdiť, že až osem z desiatich najväčších teroristických útokov (meraných počtom obetí) na Západe a v Rusku spáchali po roku 1980 práve islamisti. V prípade útokov spáchaných po roku 2000 je to evidentnejšie – 11. september 2001, Moskva v roku 2002, Beslan a Madrid v roku 2004, Paríž v roku 2015.
„Islamistický teror sa stupňuje napriek ústupu terorizmu ako takého. Nie je náhoda, že k útokom v poslednom čase dochádza v mestách ako Paríž alebo Brusel, ktoré sú už desiatky rokov útočiskom prisťahovalcov z islamského sveta. Getá, ktoré tam vznikli, sú podhubím pre vznik teroristických spiacich buniek,“ pokračuje Kovanda. Dodáva, že s každým ďalším útokom možno pozorovať zlyhávanie európskej imigračnej politiky. „Je úplne jedno, či dorazili do Európy ich rodičia, alebo prarodičia, a oni sa tu už narodili, alebo sami prišli vlani alebo skôr ako utečenci pred vojnou. Pokiaľ sa narodili v Európe, zlyhalo začlenenie už u ich rodičov, pokiaľ prišli v poslednom čase, zlyháva aktuálne začlenenie. Ide o ďalší dôkaz, že imigračnú politiku treba zásadne prehodnotiť. Už včera bolo neskoro,“ dodal Kovanda.