Ešte pred samotným odpustením časti ich astronomického dlhu medzinárodní veritelia Grécka (Medzinárodný menový fond, Európska centrálna banka, Európska komisia) očakávajú, že dokončia prvú revíziu gréckeho záchranného programu vo výške 86 milárd eur. Všetko by sa to malo udiať ešte pred začiatkom pravoslávnych veľkonočných sviatkov, ktoré v tomto roku pripadajú na záver apríla. Veritelia dorazili do Atén na kontrolu už v utorok. Gréci musia plniť podmienky dohody, teda zavádzať reformy v krajine, inak zvyšné peniaze zo záchranného programu neuvidia.
Otázne nateraz zostáva, ako sa k následnému odpusteniu dlhov Grékom postaví Slovensko. V prípade, že by sa novej vlády ujalo široké zoskupenie strán s premiérom Richardom Sulíkom (SaS), krajina by zrejme takúto možnosť zastavila. Práve pre Sulíkovo odmietanie schválenia eurovalu padla v roku 2011 aj Radičovej vláda. Následná Ficova vláda európske riešenie odblokovala. Slovensko sa podieľa na záchrane Grécka formou záruk vo výške viac ako 1,5 miliardy eur. Ficova vláda požaduje od Grécka reformy, po ktorých sa môže uvažovať o reštrukturalizácii dlhu.
Akékoľvek škrtanie dlhov však Fico odmieta. Smer podporil pomoc Grécku s tým, aby sa predišlo šíreniu dlhovej krízy s následkami na celú Európu. Sulík, naopak, tvrdí, že Grécko je lepšie nechať zbankrotovať. Následný ekonomický šok v Európe, ktorý by nastal podľa mnohých analytikov, šéf SaS nepripúšťa.
Ako má vyzerať odpúšťanie dlhu
Medzinárodný menový fond vo svojej poslednej správe navrhuje odsunúť splátky gréckeho dlhu o 30 rokov. Grécka vláda by pritom chcela svoje dlhy vymeniť za dva typy nových dlhopisov. Jeden typ dlhopisov by sa viazal na hospodársky rast Grécka. Ak teda tamojšia ekonomika bude rásť, vláda bude platiť svoj dlh. Tento typ dlhopisov by mal nahradiť dlh z európskych záchranných úverov. Predikcie gréckej ekonomiky však nie sú dobré. Podľa gréckeho štatistického úradu ELSTAT len za vlaňajšok oslabila ekonomika Grécka o 0,2 percenta.
Druhý typ dlhopisov chcú nazvať Gréci „večnými“, ktoré nemajú splatnosť. Nahradili by grécke dlhopisy vlastnené Európskou centrálnou bankou. Večné dlhopisy sú také, z ktorých sa vlastníkovi pravidelne vypláca úrok, ale nikdy sa nevráti samotná istina. Nikdy nie je vyplatený, dá sa len predať zase niekomu inému, čím sa podobá dividendovej akcii. Nemecká vláda však podobné návrhy už dávnejšie odmietla.
Grécke návrhy sú podľa ekonómov len iným pomenovaním reštrukturalizácie dlhu. V oboch prípadoch by išlo kvázi o prenesenie rizika a zodpovednosti z pliec gréckej vlády na plecia daňovníkov členských štátov. Pri indexovaných dlhopisoch by boli totiž straty pre euroval a teda aj Slovensko, jeho akcionárov, pri nižšom raste Grécka. Pri nekonečnom dlhopise by prakticky išlo o monetizáciu dlhu, teda časť dlhu by zafinancovali všetky krajiny cez Európsku centrálnu banku. Niektoré európske vlády, osobitne Nemecko, odmietajú odpustenie časti gréckeho dlhu, ale nie sú proti predĺženiu harmonogramu splátok.
Grécky vs. slovenský dôchodok
Revízia tretieho záchranného programu pre Grécko sa však zastavila vo februári pre dôchodkovú reformu. Bez zhody veriteľov na tom, že Grécko plní očakávania v oblasti reforiem, ministri financií eurozóny nemôžu schváliť vyplatenie ďalšej úverovej tranže a následne hovoriť o nejakom odpúšťaní dlhov. Grécko musí implementovať reformy, aby splnilo svoje fiškálne ciele v roku 2018. Grécky minister financií Euclid Tsakalotos považuje požiadavky veriteľov na ďalšie škrty v dôchodkovom systéme za neprijateľné. Poukázal na vyšší výber daní a miernejší prepad gréckej ekonomiky. Dodáva, že dôchodky sa v krajine škrtali jedenásťkrát a Atény ich nemôžu znižovať znovu.
Gréckom sa od začiatku roka šíri vlna protestov nespokojných ľudí. Tamojší farmári dokonca blokujú niektoré cesty a hraničné priechody. Pred budovou gréckeho parlamentu zakladali ohne a stavali stany, v ktorých niekoľko dní nocovali. Grécki poľnohospodári chcú v blokádach na protest proti dôchodkovej reforme pokračovať aj naďalej.
Revízia gréckeho dôchodkového systému počíta so znížením stropu pre maximálny dôchodok na 2¤300 eur mesačne v prípade jedného dôchodku a na 3 000 eur za mesiac pre poberateľov viac ako jedného dôchodku. Minimálny dôchodok stanovuje na úrovni 384 eur za mesiac. Na porovnanie, minimálny dôchodok, ktorý vlani v júli zaviedla druhá Ficova vláda, je na Slovensku stanovený v prípade ľudí, ktorí 30 rokov odvádzali štátu dôchodkové poistenie, na úrovni 269,5 eura.
Priemerný starobný dôchodok na Slovensku bol podľa údajov Sociálnej poisťovne k 29. februáru tohto roka na úrovni 413,74 eura. Podľa INE-GSEE, najväčšieho odborového zväzu v Grécku, dosahuje v súčasnosti priemerný mesačný grécky dôchodok sumu 833 eur. Podľa údajov gréckej vlády však okolo 45 percent gréckych penzistov poberá dôchodok do 665 eur mesačne. Reforma dôchodkového systému má Grécku priniesť úspory vo výške jedného percenta hrubého domáceho produktu, čo predstavuje 1,8 miliardy eur.