Politický pat môže mať ekonomické následky

Prekvapujúca patová situácia pri zostavovaní budúcej vlády vynára nové ekonomické otázky. Po voľbách ekonómovia očakávali od vlády dodatočné opatrenia na ďalšie znižovanie deficitu verejných financií aj štátneho dlhu.

07.03.2016 13:00
mf sr, Peter Kažimír Foto: ,
Dosluhujúci minister financií Peter Kažimír (Smer) nedávno uviedol, že odchádza s čistým stolom, no priznáva, že bez ďalších opatrení bude ťažké znižovať deficit verejných financií.
debata (35)

Druhá Ficova vláda v posledných rokoch riziká hroziaceho vyššieho deficitu vždy eliminovala lepším výberom daní. Neschopnosť politikov dohodnúť sa môže mať za následok navyšovanie zadlženosti štátu.

Už pri schvaľovaní rozpočtu na rok 2016 upozorňovala nezávislá Rada pre rozpočtovú zodpovednosť na fakt, že bez ďalších prijímaných opatrení bude problematické v tomto roku udržať deficit verejných financií pod plánovanou dvojpercentnou hranicou. Ak nebude nová vláda schopná prijímať nové opatrenia v daňovej oblasti a bude vyčkávať na možné predčasné parlamentné voľby, negatívne riziká prevážia a znehodnotia doteraz pozitívne hospodárske výsledky krajiny. Ekonomika v závere vlaňajška rástla o 4,2 percenta a miera nezamestnanosti za posledné štyri roky klesla zo 14 takmer na desať percent.

„Za predpokladu, že by sa rozpočet vyvíjal pri nezmenených politikách, deficit by v roku 2016 dosiahol 2,5 percenta hrubého domáceho produktu. Veľkosť opatrení na naplnenie rozpočtového cieľa dosahuje 0,6 percenta HDP,“ zhodnotila Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ). Parlament ešte vlani schválil rozpočet verejnej správy na rok 2016 a výhľadovo aj nasledujúce dva roky, ktorý na tento rok predpokladá deficit na úrovni 1,93 percenta hrubého domáceho produktu. Na ďalšie roky pritom rezort financií naplánoval ďalšiu konsolidáciu na 0,42 percenta výkonu ekonomiky v roku 2017, pričom vyrovnaného rozpočtu by sme sa mohli dočkať už o rok neskôr.

Ešte vlani rada upozornila, že bude kľúčové, ako sa štátny rozpočet v roku 2016 vyrovná s domácimi rizikami. Najvýznamnejšie riziko predstavuje zadlžené zdravotníctvo, podľa odhadov rady na úrovni 150 miliónov eur, keďže rozpočet uvažuje s nízkym rastom výdavkov v porovnaní s minulosťou, pričom neboli vládou predstavené žiadne nové opatrenia, resp. neboli jasne definované. Dlhy nemocníc sú odhadom na úrovni okolo 500 miliónov eur. Rizikom v sume 100 miliónov eur sú aj vyššie výdavky samospráv. Rizikové sú príjmy z dividend SPP a Východoslovenskej energetiky, ktoré vláda očakáva nad úrovňou riadneho zisku z činnosti za predchádzajúci rok.

Štát musí nájsť peniaze aj na výkup pozemkov pre obchvat Bratislavy. Výstavbu obchvatu minister dopravy Ján Počiatek prekvapivo pred voľbami ešte nepodpísal s tým, že tak môže spraviť aj po voľbách.

Rezervy rozpočtu nestačia

Rozpočet tiež podľa RRZ nezapracoval metodickú zmenu zaznamenávania výnosov z predaja emisných kvót, čím nadhodnotil príjmy o 52 miliónov eur. Približne o 26 miliónov eur by bolo potrebné navýšiť výdavky rozpočtu, aby boli dostatočne kryté výdavky na výstavbu národného futbalového štadióna. Rizikom sú aj nejasne rozpočtované výdavky na nákup vojenskej techniky a nižšie výdavky na likvidáciu jadrových zariadení v porovnaní so schválenou stratégiou. V rokoch 2017 a 2018 je nad rámec rizík identifikovaných pre rok 2016 rizikom nedoriešená dostavba 3. a 4. bloku elektrárne Mochovce.

Najvýznamnejšie riziko tohtoročného rozpočtu predstavuje zadlžené zdravotníctvo, podľa odhadov na úrovni 150 miliónov eur.

Rozpočet tiež uvádza lepšie hospodárenie štátnych podnikov, pričom viaceré z nich sú dlhodobo v strate. Deficit verejných financií by mal v roku 2016 podľa rady preto dosiahnuť 2,7 percenta hrubého domáceho produktu. Rezort financií očakával, že ho zníži na úroveň 1,93 percenta, čím medziročne klesne takmer o 400 miliónov eur. „Z pohľadu kredibility konsolidačnej stratégie by bolo dobré, keby boli riziká v rozpočte na rok 2016 viac vyvážené,“ píše rada s tým, že za predpokladu naplnenia všetkých rizík a po zahrnutí potenciálnej úspory zo spolufinancovania by sa mohol hrubý dlh na konci roka 2016 zvýšiť na 52,9 percenta. „Na splnenie cieľa v roku 2016 tak bude musieť vláda prijať nové opatrenia, resp. dostatočne špecifikovať existujúce a zároveň v maximálnej možnej miere eliminovať identifikované riziká,“ dopĺňa rada.

Na tento rok pritom druhá Ficova vláda vytvorila 150-miliónovú rezervu na nepriaznivý ekonomický vývoj, ale takisto navýšila aj rezervu na významné investície o 100 miliónov eur na takmer 176 miliónov eur. Tá súvisí s plánovaným príchodom štvrtej automobilky Jaguar Land Rover, ktorá chce vybudovať závod pri Nitre. Vláda chce navýšenie štátnych rezerv vykryť lepším výberom daní. Podľa odhadov v najbližších troch rokoch boj proti daňovým únikom prinesie dodatočných 770 miliónov eur. Ďalších 452 miliónov eur by sa malo na daniach vybrať vďaka hospodárskemu rastu ťahanému hlavne megainvestíciami v automobilovom priemysle. Nová vláda bude mať na financovanie svojich priorít v najbližších troch rokoch k dispozícii spolu 1,223 miliardy eur. Tie sú však zároveň potrebné na dosiahnutie cieľa mať do roku 2018 vyrovnaný štátny rozpočet bez deficitu.

Rozhodujúce obdobie predsedníctva

Riziká ekonomického rastu krajiny a prípadne jej zadlženia pre tento rok sú podľa ekonómov najmä z externého prostredia, ako je spomalenie rastu rozvíjajúcich sa trhov, vrátane druhej najväčšej ekonomiky sveta – Číny, možný rozpad Schengenu či odchod Británie z EÚ a stále nedoriešený problém gréckych verejných financií. „V krízových situáciách je rýchla reakcia vlády veľmi dôležitá a z toho dôvodu je lepšie, ak v danej situácii rozhoduje jedna vládnuca strana, prípadne silná koalícia zložená z dvoch politických strán,“ tvrdí analytik spoločnosti Colosseum Petr Habiger.

Slovensko pritom preberá po Holandsku v júli tohto roka predsedníctvo v Rade EÚ. Stále je veľká možnosť, že bude musieť riešiť práve Brexit. Odchod Britov z únie by pritom pre európske štáty, vrátane Slovenska, mal nielen politický, ale aj ekonomický dosah. „Slovenské predsedníctvo pravdepodobne neprinesie žiaden zázrak. Naši i zahraniční politici budú radi, keď sa naše šesťmesačné trápenie skončí. Cieľom Slovenska by počas predsedníctva mala byť neutrálna politika založená na mnohých stretnutiach, ale bez reformných rozhodnutí. Tak aspoň vyvoláme domnienku, že niečo riešime,“ tvrdí ekonóm spoločnosti Finlord Boris Tomčiak. „Vystúpenie Británie z EÚ by vyvolalo rozsiahlu diskusiu o nutných reformách celej EÚ. Slovensko nie je v súčasnosti lídrom, ktorý by dokázal viesť rozhovory k nejakému dlhodobému cieľu. Tým, že by bola na Slovensku nejednotná vláda, by sa ešte viac ukázala neschopnosť slovenských politikov vytvárať dlhodobé riešenia,“ dodal Tomčiak.

© Autorské práva vyhradené

Facebook X.com 35 debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #HDP #štátny rozpočet