Rodičia, vedzte, mäsiar je profesia nad zlato

Od príchodu štvrtej automobilky na Slovensko celá krajina počúva, že treba v krátkom čase rýchlo pripraviť tisícky mladých ľudí schopných vyrábať autá na supermoderných linkách. Kto však vie, že Slovensku zúfalo chýbajú aj iné profesie, bez ktorých je nemysliteľný všedný život. Nebývalý dopyt je po mäsiaroch. Stali sa soľou nad zlato.

07.02.2016 20:00
zabijacka prasa, farskeho, petrzalka Foto: ,
Kvalitný mäsiar je čoraz žiadanejšia profesia. Na snímke sú učni z bratislavskej Petržalky.
debata (38)

Možno preto, že sa horúčkovito zháňajú po nich nielen doma, ale v celej Európe. V sobotu ráno na trávniku školského dvora v Petržalke, ktorý je obkľúčený panelákmi, sa prebúdzajúcim obyvateľom naskytol neobyčajný pohľad. Parta chalanov v mäsiarskych čiapočkách a košeliach s typickou bielo-čiernou štvorčekovou vzorkou nečujne bez kvičania poslala na druhý svet vykŕmeného brava.

Každá zakáľačka má rovnaký scenár, prvé dejstvo mnohí radšej nevidia, zato ďalšie má na Slovensku zástupy milovníkov. Kto v tejto krajine nemá rád zabíjačkové špeciality? Možno len zarytí vegetariáni.

Zabíjačka, pri ktorej sa na dedinách stretá celá rodina, alebo ako pri ostatných víkendových fašiangových oslavách neraz celá obec, sa stala súčasťou nášho života. Za posledných dvadsať rokov sa však náš život prudko zmenil. Na dedinách už chová ošípané len zlomok ľudí a vzácni sú nielen dožívajúci chovatelia, ale aj majstri mäsiari, hlavní hrdinovia každej poriadnej zabíjačky.

Vymierajúce remeslo

Títo červenolíci, dobre stavaní bodrí chlapíci, ktorých na slovo poslúchajú aj energické gazdinky, nechýbajú len vidiečanom, ale aj bitúnkom, mäsiarskym firmám či obchodným reťazcom. Nečudo, stav mäsiarov sa na Slovensku roztápa ako ľadovce v Grónsku.

"Dospeli sme k bodu, keď sa musíme spamätať, lebo inak mäsiarske remeslo na Slovensku vymrie,“ varuje pred zánikom profesie riaditeľ Strednej odbornej školy gastronómie a hotelových služieb v Petržalke Jozef Horák. Aj zásluhou tohto zanieteného pedagóga máme na Slovensku strednú školu, kde našťastie pripravujú mäsiarov profesionálov.

Ešte v osemdesiatych rokoch minulého storočia študovalo na petržalskej potravinárskej škole ročne do tristo žiakov odbory mäsiar, údenár. Hlavným rezervoárom mäsiarskej mlade bol neďaleký Žitný ostrov. Maštale družstiev, ale aj chlievy za rodinnými domami boli plné ošípaných a dobytka, mäsiari mali perspektívu. Transformácia, teda veľká zmena vlastníckych vzťahov, ktorou prešlo poľnohospodárstvo a potravinárstvo po roku 1989, však pripomína zlý sen. Živočíšna výroba padla na kolená, z dvadsiatich mäsokombinátov nezostal pomaly ani jeden, vznikli menšie firmy a tie žijú z podstaty. Teda z odborníkov, ktorých stihla petržalská a ostatné potravinárske školy na Slovensku vychrliť ešte na prelome osemdesiatych a deväťdesiatych rokov minulého storočia.

Stav, kam sme sa dostali, najlepšie dokumentuje skutočnosť, že dnes v Petržalke študuje odbor mäsiar vo všetkých ročníkoch 15 chlapcov, ročne skončí školu 5 absolventov. Trhajú sa o nich domáce mäsiarske podniky so zahraničnými agentúrami, ktoré verbujú 18-, 19-ročných mladíkov do Rakúska, Nemecka, Talianska, Nórska. Sľubujú im platy väčšie ako v slovenských automobilkách, bezplatné jazykové kurzy, ubytovanie aj stravu. A predsa sa na mäsiarske odbory hlási promile uchádzačov.

O čom snívajú mladíci

Druhák Antonio Haring pochádza z Rovinky pri Bratislave. Už to nie je dedina, ale predmestská štvrť hlavného mesta. Domáce zvieratstvo tu takmer nik nechová, iba Antoniova babička. Vlastne ona ho zachránila pre profesiu. Mladík sníva o tom, že raz bude chovať ošípané, otvorí si mäsiarstvo, kde bude vyrábať špeciality, ako to robia rakúski mäsiari. "Spolužiaci sa mi smiali, keď som im povedal, že chcem byť mäsiarom, ale ja tejto profesii verím,“ vraví Antonio.

Malačan Igor Mikulič má už výučný mäsiarsky list vo vrecku, teraz študuje v Petržalke dvojročnú nadstavbu, ktorá by mu otvorila možnosť byť vedúcim mäsovej prevádzky. Po skončení školy chce pracovať chvíľu na Slovensku a potom sa vydať na skusy do sveta. "Rakúsko všetko istí, tam je po mäsiaroch dopyt,“ opisuje stav na trhu práce Igor Mikulič. Aj on sa chce postaviť na vlastné nohy, aj preto chce ísť do sveta, aby nazbieral skúsenosti a zarobil si na odštartovanie svojej firmy.

"Keď chlapci začnú pracovať v západoeurópskych mäsokombinátoch, rýchlo prichádzajú o ilúzie, tempo práce je zdrvujúce, pri vykosťovaní mäsa trpia zápästia aj lakte mladých mužov, nič nie je zadarmo,“ vystríha pred ružovými snami školský veterinárny lekár Jozef Karlický a dodáva, že mnohí mladíci sa po troch mesiacoch vracajú rozčarovaní domov.

Špičkové výcvikové centrum

„Mäsiarov potrebujeme doma. Vieme im poskytnúť naozaj kvalitné vzdelanie a dobrú prax,“ hovorí riaditeľ petržalskej školy Jozef Horák. V Rači a Dúbravke sa teraz modernizuje nákladom troch miliónov eur centrum vzdelávania prípravy potravinárov. Bude to špičkové európske pracovisko, ktoré zabezpečí komplexnú praktickú prípravu nielen mladých mäsiarov a pekárov, ale poslúži na celoživotné odborné vzdelávanie.

Petržalská škola má výborných a rešpektovaných majstrov odborného výcviku. Ladislav Šimon vraví, že to, čo dnešných mladíkov odrádza od mäsiarskej profesie, je fyzicky namáhavá práca. Ale dobrý mäsiar je na nezaplatenie a opäť začína mať v spoločnosti vážnosť. Konečne si to uvedomujeme aj na Slovensku a investujeme do profesie. Riaditeľ Horák, duša petržalskej školy, k slovám majstra dodáva, že mäsiarske remeslo má budúcnosť – mäso a mäsové výrobky predsa ľuďom chutili, chutia a budú chutiť.

© Autorské práva vyhradené

38 debata chyba
Viac na túto tému: #práca #mäsiar