Saudská Arábia, ktorá stojí na čele OPEC-u (Organizácia krajín vyvážajúcich ropu) už ohlásila, že sa chce dohodnúť na znížení ťažby. K tomu však musí pristúpiť aj najväčší producent ropy na svete, Rusko. Práve Rusi boli desaťročia tí, ktorí odmietali akékoľvek dohody s OPEC-om. Teraz sa však situácia zmenila, a tamojšia ekonomika, do značnej miery poznačená sankciami západu, by rada videla priaznivejšie ceny ropy, ktoré by zvýšili štátne príjmy. K okresaniu ťažby sa hlási aj Irak. Hoci zatiaľ nedošlo ku konkrétnej dohode, samotné špekulácie zvýšili ceny ropy za posledné dni asi o 20 percent. Aktuálne sa cena ropy Brent pohybuje nad úrovňou 35 dolárov za barel. Cena čierneho zlata však za posledný rok a pol klesla asi o 70 percent.
„Cenu pohli nahor len špekulácie, ľahko sa môže teda stať, že spadne opäť nadol. Jedna vec sú totiž slovné či politické intervencie, druhá skutočné zníženie ponuky. Ak by sme skutočne videli krátenie produkcie o povedzme päť percent na oboch stranách, znamenalo by to zníženie objemu ropy na trhu o zhruba milión barelov denne. To by mohlo takmer úplne vymazať súčasný prebytok ropy na trhu, ktorý stojí za poklesom ceny. Až toto by znamenalo zmenu trendu a stabilizáciu ceny ropy na úrovni povedzme 40 až 45 dolárov za barel,“ hovorí Ole Hansen, vedúci komoditnej stratégie Saxo Bank.
Upozorňuje však, že svet je stále zaplavený ropou, a dopyt nerastie takým tempom, ako sa očakávalo. Stojí za tým aj oslabovanie spotreby v Ázii. Čína, druhá najväčšia ekonomika sveta, totiž vlani zaznamenala najpomalší rast za posledných 25 rokov na úrovni 6,9 percenta, pričom o nič lepšie by to nemalo byť ani v tomto roku.
Zásoby ropy v USA pritom aj minulý týždeň rástli. „Dosahujú už zhruba 500 miliónov barelov, čo je najvyššia hodnota za posledných 85 rokov. No pozitívnou správou môže byť, že sme aktuálne zaznamenali malý pokles v produkcii USA. Môže to znamenať zmenu trendu v americkej produkcii v nasledujúcich mesiacoch, na ktorú všetci čakajú,“ konštatuje Hansen.
Iracký minister ropného priemyslu Ádil Abdal Mahdí minulý týždeň povedal, že k zvýšeniu cien ropy by bolo potrebné, aby sa OPEC a nečlenské krajiny kartelu dohodli na obmedzení ťažby o približne 1,5 milióna barelov denne. Dodal, že Irak podporí mimoriadne zasadnutie kartelu ešte počas februára tohto roka.
V prípade Ruska by päťpercentné zníženie ťažby ropy, ktoré navrhuje Saudská Arábia, zodpovedalo poklesu ťažby o zhruba pol milióna barelov denne. Predaj ropy a zemného plynu v Rusku zabezpečuje viac ako polovicu príjmov štátneho rozpočtu. Medzinárodný menový fond odhadol, že Saudská Arábia a krajiny Perzského zálivu môžu v dôsledku klesajúcich príjmov z predaja ropy v tomto roku prísť až o 300 miliárd dolárov.
Cenami ropy pritom od začiatku roka zamával aj Irán, ktorému po rokoch zrušili zbrojné embargo. Krajina má totiž 158 miliárd barelov ropných zásob, pričom vývoz jeho ropy bol do značnej miery doteraz práve v dôsledku sankcií zablokovaný. „Očakáva sa, že do konca februára zvýši Irán svoju produkciu i vývoz o 0,5 milióna barelov ropy denne. Do konca roku by potom mohol svoj export zvýšiť až o 1 milión barelov zo súčasných 2,8 milióna na 3,8 milióna barelov. Táto nová ponuka ropy na trhu môže zatlačiť jej cenu až na úroveň 25 dolárov za barel,“ domnieva sa Boris Tomčiak, analytik spoločnosti Finlord.