Pôvodne sa hovorilo, že úspešné predkrízové časy roka 2008 sa vrátia až v roku 2020. Slovensku sa však podarilo rýchlejšie prilákať investície, najmä v automobilovom priemysle.
Počet zamestnancov spolu so živnostníkmi za rok poskočil až o 100-tisíc a je ich tak spolu už vyše 2,7 milióna, čo je polovica z celkovo 5,4 milióna Slovákov. Okrem toho je v krajine 1,3 milióna dôchodcov, približne milión detí, žiakov a študentov a tiež 287-tisíc nezamestnaných.
Firmy sa musia viac prispôsobovať zamestnancom
Firmy sa pri tomto stave musia viac prispôsobovať zamestnancom. Kataríne z Bratislavy sa s 2,5-ročným dieťaťom podarilo nájsť prácu na šesť hodín denne v oblasti farmácie, aby stihla ísť po dieťa do škôlky. Pri nástupe do zamestnania sa jej od januára zvýšil príspevok na starostlivosť o dieťa z 230 na 280 eur. Navyše škôlka v bratislavskej Devínskej Novej Vsi otvorila vďaka dotácii od štátu novú triedu a tak mladá mamička našla v predstihu miesto pre svoje dieťa.
Napriek kratšiemu pracovnému úväzku sa spomínanej mamičke podarilo so zamestnávateľom dohodnúť slušný mesačný plat 900 eur. Na ilustráciu, to je zároveň tento rok približná priemerná mzda na Slovensku, pričom ešte v roku 2012 boli priemerné platy o 100 eur nižšie. V danom prípade štát nepriamo stimuloval rast zamestnanosti.
Za štyri roky vzniklo 100-tisíc pracovných miest
Silnejúca ekonomika spolu so štátnymi dotáciami pomohli celkovo druhej vláde Roberta Fica vytvoriť spolu 100-tisíc pracovných miest, čo znamená, že počas štyroch rokov vlády sa počet zamestnaných zvýšil z 2,33 milióna na 2,43 milióna.
Hoci niektoré firmy aj prepúšťali a pribúdali tiež absolventi škôl, počet ľudí bez práce sa od marca 2012 do decembra 2015 znížil z takmer 370-tisíc na 287-tisíc, čo sa prejavilo aj na poklese nezamestnanosti z 13,69 percenta na 10,63 percenta. Aby sa medzi nezamestnanými objavovali menej absolventi, aktuálne sa rozbieha celoslovenský projekt duálneho vzdelávania.
Rast zamestnanosti je výsledkom lepšej kondície ekonomiky a vládnych opatrení v oblasti zamestnanosti. Kabinet zaviedol súbeh dávok a platu pre pôvodne dlhodobo nezamestnaných, znížili sa odvody a rástli čisté platy pre ľudí s nízkymi a so strednými príjmami. Zamestnanosť stimulovali aj viaceré projekty z eurofondov. Minister práce Ján Richter nedávno vyčíslil, že len vlani sa na trh práce dostalo takmer 55-tisíc ľudí, ktorí boli evidovaní na úradoch práce dlhšie ako rok.
Vďaka investičným stimulom vzniklo asi 10-tisíc miest
Vznik približne 10-tisíc pracovných miest tiež súčasná vláda podporila cez investičné stimuly. Investíciou desaťročia sa stal príchod štvrtej automobilky Jaguar Land Rover, ktorá v roku 2018 otvorí svoj závod pri Nitre, čím sa priamo aj nepriamo vytvorí až 14-tisíc nových pracovných miest.
Investorov súčasná vláda lákala aj na stimuly. „Pri zohľadnení len novovytvorených pracovných miest je priemerná výška pomoci pripadajúca na jedno nové pracovné miesto v priemere 35¤910 eur,“ informovalo ministerstvo hospodárstva. Najviac peňazí, takmer 290 miliónov eur, podniky získali formou úľavy na dani z príjmu, ďalších 29 miliónov eur firmy dostali na kúpu majetku a 19,4 milióna eur bolo zaplatených za vytvorenie pracovných miest. Súkromné firmy sa zaviazali vytvorené pracovné miesta udržať minimálne päť rokov.
Podporu dostali aj firmy bez nových pracovných miest
„Pre vytvorenie 14-tisíc pracovných miest a dotiahnutie nových technológií môžeme označiť postavenie automobilového závodu Jaguar Land Rover za najväčší investičný úspech súčasnej vlády. V porovnaní s touto automobilkou však veľmi zle vyzerajú firmy podporené napriek nevytvoreniu ani jedného jediného nového pracovného miesta. V ich prípade išlo skôr o víťazstvo lobistických tlakov ako presadenie ekonomicky výhodného riešenia pre Slovensko,“ zhodnotil Vladimír Baláž, ekonóm Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied.
Daňovú úľavu dostal aj Babišov závod
Časť stimulov išla oficiálne aj na zabránenie prepúšťania. Popri lákaní nových investorov sa zviezli aj existujúce fabriky, ktoré upozorňovali na hrozbu masového prepúšťania v prípade nezískania vládnych stimulov. Druhá vláda Roberta Fica hneď v úvode schválila daňové prázdniny vo výške 25 miliónov eur pre ružomberské papierne Mondi SCP a takmer 20 miliónov eur nemusí štátu na daniach zaplatiť galantský Samsung. Obe firmy daňovú úľavu obhajovali hrozbou prepúšťania.
Aj slovenský chemický závod Duslo Šaľa, ktorý patrí do holdingu Agrofert českého ministra financií a najbohatšieho Slováka Andreja Babiša, získal v roku 2014 vysoké daňové úľavy v objeme 58 miliónov eur. Firma sa na revanš zaviazala investovať 310 miliónov eur a zachovať 1 800 pracovných miest. Európska komisia poskytnutie daňovej úľavy odobrila.
Dotácie pre hladové doliny
Súčasná vláda napokon zmenila zákon tak, že podporené budú už len nové pracovné miesta. Vláda zároveň zvýšila dotácie pre takzvané hladové doliny. „Pri investíciách začínajúcich už od sumy 100-tisíc eur preplatíme podnikateľovi až polovicu z celkových nákladov. Jedinou našou podmienkou na získanie peňazí je vytvorene minimálne 10 nových pracovných miest,“ povedal premiér Robert Fico. Podnikateľ môže zriadiť napríklad malú dielňu na šitie pracovných odevov a zrealizovanie investičného zámeru ho vyjde na 400-tisíc eur. Štát mu automaticky uhradí až 200-tisíc eur v prípade, ak svoju prevádzku postaví v okresoch Rimavská Sobota, Revúca, Kežmarok, Rožňava, Sobrance, Poltár, Sabinov, Vranov nad Topľou, Trebišov, Veľký Krtíš alebo Gelnica.
Štát sa snaží viac podporovať vedu a výskum
Štát sa snaží čoraz viac zamerať aj na investície podporujúce vedu a výskum. Investorom stačí na naplnenie všeobecných podmienok vytvoriť 30 nových pracovných miest. V minulosti bola podmienka 40 pracovných miest.
Slovenská ekonomika postupne začína byť okrem takzvanej montážnej haly Európy aj ekonomikou obsluhujúcu zložité technológie. „Aj vďaka štátnej podpore nám začínajú vznikať centrá zdieľaných služieb, čo je predstupeň pracovných miest orientovaných na vedu a výskum,“ dodal Baláž. Naposledy vláda podporila veľké IT firmy v roku 2013. V tom čase získali podporu 6,5 milióna eur na vytvorenie 500 pracovných miest spoločnosti T-Systems Slovakia a IBM Slovensko. Štát vtedy podporil vznik pracovných miest pre odborníkov v oblasti IKT infraštruktúry, aplikačný manažment a vývoj, a vo sfére podpory finančných podnikových procesov.
Odvodové úľavy za prácu pre dlhodobo nezamestnaných
Karty v poskytovaní štátnej investičnej pomoci na Slovensku rozdáva Európska únia. Ak totiž úradníci v Bruseli označia niektorú podporu firme ako neodôvodnenú štátnu pomoc, poskytnuté peniaze sa musia vrátiť. Európska únia systém podpory nastavila tak, že čím vyššia nezamestnanosť, tým viac finančných zdrojov môže štát poskytnúť. Maximálnu výšku investičnej pomoci stanovuje regionálna mapa. Pre SR platí, že kraje západného Slovenska môžu získať pomoc do 25 percent oprávnených nákladov. Kraje stredného a východného Slovenska do 35 percent oprávnených nákladov. „Bratislavský samosprávny kraj je z investičnej pomoci vylúčený,“ povedala hovorkyňa rezortu hospodárstva Miriam Žiaková.
Pre podnikateľov sú pozitívne odvodové úľavy za zamestnávanie dlhodobo nezamestnaných. Ak firma dala šancu pracovať človekovi, ktorý bol minimálne jeden rok bez práce, mohla zaňho 12 mesiacov platiť nižšie sociálne odvody. V priemere túto možnosť využíva každý mesiac 1 817 podnikov. Od začiatku roku 2015 platí aj odvodová reforma, ktorá zabezpečila zvýšenie príjmu pre 626-tisíc zamestnancov s mesačným príjmom do 570 eur v hrubom. V roku 2015 si najviac, až o 32 eur v čistom, polepšili ľudia zarábajúci minimálnu mzdu, ktorých čistý príjem stúpol z 307 na 339 eur za mesiac. Stalo sa tak vďaka zníženým odvodom v kombinácii s rastom minimálnej mzdy.