Vlnu oslabovania meny spustilo v roku 2015 pumpovanie peňazí do európskej ekonomiky. Pre krajiny platiace eurom vrátane Slovenska začala od marca Európska centrálna banka tlačiť 60 miliárd eur mesačne. Celkovo by sa tak na trh malo dostať do marca 2017 vyše 1,5 bilióna nových eur, ktoré majú v eurozóne podporiť hospodársky rast a zastaviť pokles cien. K tomu sa pridala americká centrálna banka Fed, ktorá v decembri po takmer desiatich rokoch rozhodla o zvýšení úrokových sadzieb. To posilnilo pozíciu dolára.
Tešiť sa z toho môžu európski exportéri, vrátane slovenských. Ich produkcia totiž v cudzine zlacnie a môžu tak zvyšovať výrobné kapacity, prijímať viac ľudí či zvyšovať platy. Na druhej strane, dovoz tovarov a služieb z dolárových destinácií zdražie, čo znamená aj drahšie dovolenky pre Slovákov, napríklad pri ceste do Egypta. Pre Slovákov už nemusia byť také výhodné nákupy elektroniky dovážanej zo zámoria a drahšie môžu byť aj pobyty európskych študentov v USA.
Slabé euro takmer automaticky likviduje zahraničnú konkurenciu, ktorá prichádza z krajín so silnými menami. Predražuje však import, teda palivá, suroviny pre priemysel, znehodnocuje úspory občanov a zvyšuje neistotu v ekonomike. To môže mať negatívny dosah na zamestnanosť.