Raz do roka kraľuje vínam šumivé

Raz do roka je šumivé víno absolútnym kráľom pultov – ten čas je tu. Bohatá ponuka vín ukazuje, ako sa postupne mení vkus Slovákov. Pohľad na regály s vínom v supermarketoch či v špecializovaných obchodoch s vínom by mohol zvádzať k názoru, že slovenskí spotrebitelia podľahli tlaku globálnej ponuky.

V ponuke sú vína od Francúzska až po Rusko. Pravé šampanské ako Moёt Chandon v cene niekoľko stoviek eur až po akciové trháky. Niektoré bublinky dostať pod tri eurá za fľašu, pričom sľubujú zážitok stolovníkov niekdajšieho ruského cárskeho dvora. Carskoje igristoje však nevyrobili v Rusku ani na anektovanom Kryme, ale v Nemecku.

Zoči-voči tejto spoločnosti šumivých vín, z ktorých mnohé, ako vidno, sa iba hrajú na víno vysokej spoločnosti, stojí ponuka domácich výrobcov. Z roka na rok sa rýchlo rozširuje, ale jej základ tvorí trio výrobcov. Predovšetkým sú to šumivé vína zo seredského Hubertu a od dvoch korunných princov. Jeden je nositeľom šľachtickej pálffyovskej tradície – Víno Nitra a druhý zo Chȃteau Topoľčianky občiansko-prezidentskej. Na svoje si prídu aj milovníci raritiek. Ponúkajú ich klasickí producenti šumivých vín, ale aj výrobcovia tichých vín. Ide o špeciálne edície šumivých vín pre vyberanú klientelu.

Hoci Slováci zďaleka nepatria k najväčším konzumentom šumivých vín v Európe, raz do roka na bublinkách nešetria. Kým Francúzi si doprajú 11 fliaš šampanského, Nemci 6 fliaš sektu, tak Slováci len tri fľaše šumivého. A z tých troch dve vypijú práve na prelome starého a nového roka.

Slovenskej chuti nerozkážeš

Napriek pokračujúcemu rozvrstvovaniu výrobcov šumivého vína, kráľom trhu zostáva značka Hubert. Práve s ňou sa spája prvá výroba šumivého vína mimo územia Francúzska metódou champenoise, teda druhotným kvasením vína vo fľaši. Od chvíle, čo v starom Prešporku po prvý raz vyrobili c. k. šumivé víno á la Champagne, uplynulo 190 rokov. Značka sa za dve storočia vryla do povedomia Slovákov ako žiadna iná a vidno to na predajoch.

Za úspechom Hubertu nestojí len krásna legenda o zranenom napoleonskom vojakovi, ktorého v Prešporku vyliečila krásna sestrička. K starému mýtu sa nabaľujú nové. Roky najpredávanejšie šumivé De Luxe korení v socializme. V rovnostárskej spoločnosti práve toto víno provokujúcim názvom symbolizovalo predstavu blahobytu a zostalo ňou dodnes, aj vďaka geniálnej receptúre. Nízky obsah alkoholu, len okolo 7 percent, a stávka na pretrvávajúcu slovenskú slabosť v podobe sladkej chuti, zabezpečujú tomuto šumivému vínu popularitu v iných krajinách nevídanú.

"Je to zvláštny úkaz. Všetci odborníci a znalci hovoria o tom, že klasické šumivé víno, ak sa má vyrovnať šampanskému, by malo smerovať k suchému produktu. Lenže slovenskej chuti nerozkážeš,“ hovorí Miloš Ševčík, ktorý kedysi rozbiehal produkciu sektu Pálffy vo Víne Nitra a dnes režíruje vinársku výrobu vrátane šumivého Prezidenta v Topoľčiankach.

Slováci, nehľadiac na zdanlivý bublinkovo-perlivý konzervativizmus, v skutočnosti experimentujú. Hľadajú nové chute, čomu sa prispôsobujú výrobcovia. Keď sa pred pár rokmi objavili na trhu tiché ružové vína, mnohí znalci hovorili o krátkodobej módnej záležitosti. Chyba lávky! Ružová vlna neopadáva, naopak, zdvihla sa aj v ponuke šumivých vín. Všetci výrobcovia – veľkí aj malí – produkujú aj ružové šumivé. Dôkazom, že táto stratégia funguje, je víťaz posledného Národného salónu vín, ktorým sa stalo rosé Pálffy.

Bublinky a ich príbehy

Väčšina spotrebiteľov na Slovensku investuje do silvestrovsko-novoročného opojenia od desať do dvadsať eur. Najlacnejšie akciové bublinky dostať už vo fľaši za neuveriteľného pol druha eura. Pridajte čosi viac ako jedno euro a dostanete sa na slušný národný štandard. Fľašou za 6 eur sa začína v očiach priemerne zarábajúceho Slováka už luxus. Ten skutočný má však hodnotu desiatok a stoviek eur za fľašu šampanského, ktoré si doprajú spravidla úspešní podnikatelia, hviezdy šoubiznisu, športu a, pravdaže, snobi, ktorí si myslia, že toto víno ich radí medzi vyvolenú spoločnosť.

Lenže víno mimoriadnych kvalít vedia v malých edíciách za podstatne prijateľnejšie ceny ponúknuť aj slovenskí výrobcovia.

Jeden z nich uviedol na trh šumivé označené písmenami XO. Je to víno, ktoré päť rokov zrelo vo fľaši na kvasniciach a ako expedičný likér sa použilo 15-ročné Karpatské brandy. Je to víno, ktoré korení na Slovensku.

Možno by bolo dobre, keby všetky extra kolekcie vín obsahovali kratučký príbeh miesta a ľudí, ktorí stáli pri jeho zrode. Kto dnes vie, že iniciátorom "kábeešky“ bol najdlhšie slúžiaci minister poľnohospodárstva Ján Janovic, človek s vyberaným vkusom? Alebo že Mikuláš Pálffy mečom bojoval za čistotu vína a že prezident Masaryk urobil z Topoľčianok nielen svoje rekreačné sídlo, ale postaral sa aj o kult miestneho vína neskôr spodobneného v značke Prezident?

Svet šumivého vína sa rýchlo vyvíja. Vo vinárstve Matyšák je nádherná drevená socha Doma Perignona, mnícha, ktorý zosobňuje ducha Champagne a dnes aj Slovenska. Pravé šampanské sa vyrába z troch odrôd: Pinot meunier, Chardonnay a Rulandského modrého. Nuž a Matyšákovo šumivé víno vari ako jediné na Slovensku zásluhou rúbanského vinohradníka Pavla Gáspara obsahuje Pinot meunier. Na Slovensku túto odrodu vína nik iný nepestuje.

Medzi zriedkavé šumivé vína sa radí aj šumivé víno od Miroslava Petrecha zo Chateau Belá, vyrobené akože ináč z Rizlingu rýnskeho. Duo burgundských odrôd Pinot noir a Chardonnay tvorí skvelú kompozíciu v šumivom víne Vladimíra Mrvu a Petra Stanku. A profesor vína Fedor Malík prenáša ľudí svojou šumivou kolekciou do slovenskej Champagne – Modragne.

Hľadajúc svoje silvestrovsko-novoročné víno, učíme sa pochopiť lepšie Slovensko i Európu, seba aj svoje okolie. Pri polnočných výstreloch zátok z fliaš šampanského však vnímame iba spenenú riavu bubliniek – poslov veselosti a nádeje na dobrý rok 2016. Ako vravia Francúzi: Pour félicitér.