V súčasnosti dosahuje priemerný mesačný grécky dôchodok sumu 833 eur. Na porovnanie, priemerný dôchodok na Slovensku sa aktuálne pohybuje na úrovni 411 eur, ale mnoho slovenských penzistov poberá dôchodky vo výške do 300 eur mesačne.
Vláda premiéra Alexisa Tsiprasa už v krajine stihla zvýšiť DPH na vybrané potraviny a zvýši sa aj vek odchodu do dôchodku zo 62 na 67 rokov. Očakáva sa, že napriek nevôli mnohých gréckych poslancov, aj v rade vládnej strany Syriza, plánované ďalšie zmeny v penziách prejdú. Grécko teraz musí prechádzať tvrdými reformami a veľkou privatizáciou štátneho majetku, aby sa krajina vyhla bankrotu a odchodu z menového bloku.
Grécka vláda dúfa, že už začiatkom roka 2016 dosiahne s medzinárodnými veriteľmi dohodu o reštrukturalizácii gréckeho dlhu. Ten aktuálne dosahuje 339 miliárd eur (178 percent hrubého domáceho produktu, pozn. red.), z čoho väčšinu Grécko dlhuje európskym vládam a medzinárodným inštitúciám. Rozhodnúť o reštrukturalizácii by sa malo po schválení poslednej časti z reformného programu. Medzinárodný menový fond vo svojej poslednej správe navrhuje odsunúť splátky gréckeho dlhu o 30 rokov.
Grécka vláda by pritom chcela svoje dlhy vymeniť za dva typy nových dlhopisov. Jeden typ dlhopisov by sa viazal na hospodársky rast Grécka. Teda ak tamojšia ekonomika bude rásť, vláda bude platiť svoj dlh. Tento typ dlhopisov by mal nahradiť dlh z európskych záchranných úverov. Druhý typ dlhopisov chcú nazvať Gréci „večnými“, ktoré nemajú splatnosť. Nahradili by grécke dlhopisy vlastnené Európskou centrálnou bankou. Večné dlhopisy sú také, z ktorých sa vlastníkovi pravidelne vypláca úrok, ale nikdy sa nevráti samotná istina. Nikdy nie je vyplatený, dá sa len predať zase niekomu inému, čím sa podobá dividendovej akcii. Nemecká vláda však podobné návrhy už dávnejšie odmietla.
Grécke návrhy sú podľa ekonómov len iným pomenovaním reštrukturalizácie dlhu. V oboch prípadoch by išlo o kvázi prenesenie rizika a zodpovednosti z pliec gréckej vlády na plecia daňovníkov poplatníkov členských štátov. Pri indexovaných dlhopisoch by boli totiž straty pre euroval, a teda aj Slovensko, jeho akcionárov, pri nižšom raste Grécka. Pri nekonečnom dlhopise by prakticky išlo o monetizáciu dlhu, teda časť dlhu by zafinancovali všetky krajiny cez Európsku centrálnu banku. Niektoré európske vlády, osobitne Nemecko, odmietajú odpustenie časti gréckeho dlhu, ale nie sú proti predĺženiu harmonogramu splátok. Rovnako sa k problému stavia aj Slovensko. Krajina sa podieľa na záchrane Grécka formou záruk vo výške viac ako 1,5 miliardy eur.