Európa stavia na výskum, Slovensko zaostáva

Uvedomuje si to aj Európska komisia (EK), ktorá sa snaží čo najviac podporovať inovácie a technologický pokrok, ktoré majú silný potenciál zabezpečiť Európanom ekonomický rast aj v nadchádzajúcich desaťročiach. Podpora výskumu a inovácií prepojených na prax, komercializácia výstupov výskumu a ich konečné uplatnenie v praxi hrajú dôležitú úlohu pri napĺňaní strategického cieľa EK – podpora rastu a zamestnanosti.

Jedným z hlavných nástrojov EÚ podporujúcich výskum a inovácie je aj celoeurópsky program Horizont 2020 s celkovým 7-ročným rozpočtom vo výške 77 miliárd eur. Pracovný program, druhý v poradí na roky 2016 a 2017, bol vyhlásený v októbri s rozpočtom 16 miliárd eur. „V priebehu nasledujúcich dvoch rokov sa 16 miliardami eur z programu Horizont 2020 podporí najvýznamnejšie európske vedecké úsilie, ktorým sa zmení život občanov,“ vyhlásil eurokomisár pre výskum, vedu a inovácie Carlos Moedas. Pracovný program Horizontu 2020 má byť flexibilný. Zástupcovia EK poukázali na to, že rámcový program na podporu vedy a výskumu pokryje takmer 600 tém. Únia podporí modernizáciu viacerých odvetví, rozvoj internetu vecí, obehové hospodárstvo či trvalo udržateľnú ekonomiku.

Podpora vedy má preto prispieť k zamestnanosti, rastu investícií, jednotnému digitálnemu trhu či k politike v oblasti energetickej únie a zmeny klímy. Financovanie vedy bude pritom adresnejšie. Vedecká rada (ERC) podporí najlepších vedcov, inžinierov a študentov za účelom rozvoja vedeckého výskumu v EÚ. Podpora je adresne zameraná aj na inovatívne malé a stredné podniky, ktoré môžu rovnako získať financie aj z Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI).

V slovenskom kontexte sa táto priorita premietla do navýšenia prostriedkov pre vedu, výskum a inovácie podporovaných z Európskych štrukturálnych a investičných fondov (ESIF). Kým v programovom období 2007 – 2013 bola finančná alokácia 1,2 miliardy eur, v novom programovom období 2014 – 2020, ktoré sa bude implementovať prostredníctvom operačného programu Výskum a vývoj, je to 1,8 miliardy eur a spolu s podporou malých a stredných podnikov je celková suma podpory 2,2 miliardy eur. Financie sú teda dostupné. Otázne zostáva, ako s nimi Slovensko naloží počas 7-ročného implementačného cyklu. Využijeme to? Posunieme vedu, výskum a inovácie tak, aby sa podnietila štrukturálna zmena ekonomiky smerom k rastu postavenému na inovačnej schopnosti a excelentnom výskume? V novom operačnom programe sa očakáva kvalitatívny posun od budovania infraštruktúry k jej optimalizácii a jej efektívnemu využívaniu s dôrazom na podporu strategických výskumných projektov v prioritných oblastiach špecializácie.

Sektor vedy a výskumu na Slovensku zápasí s nízkou mierou internacionali­zácie, teda nízkou účasťou v kľúčových programoch a iniciatívach Európskeho výskumného priestoru. Na Slovensku máme stále veľa kvalitných vedcov, ktorí sa snažia robiť svoju prácu na vysokej úrovni. Uplatniť sa v celoeurópskej konkurencii však nebude ani pre nich ľahké. Komisia totiž chce, aby boli podporované len skutočne kvalitné projekty a predišlo sa tak mrhaniu verejnými financiami. Brusel preto zaviedol tzv. známku excelentnosti. Má to byť jeden z najkomplexnejších hodnotiacich systémov. Má sa tak maximalizovať efektívnosť a konkurencieschop­nosť a využijú sa nápady, na ktoré by inak nezvýšilo.

„Regióny EÚ sú už teraz významným investormi do kvalitného výskumu a inovácií v Európe. Prostredníctvom známky excelentnosti môžu využívať prvotriedny hodnotiaci systém programu Horizont 2020 na jednoduché určenie najlepších projektov, ktoré by svojimi prostriedkami podporili,“ uviedol Moedas. Vo svojej pilotnej fáze sa známka excelentnosti bude udeľovať projektom, ktoré predložia malé a stredné podniky (MSP). Podľa komisie predstavujú motor európskych ekonomík. Operačný program pre Slovensko Výskum a inovácie bude rovnako podporovať synergické a komplementárne financovanie projektov schválených v rámci Horizontu 2020.

Slovensko nedávno zaznamenalo úspech v takzvanom teaming programe, ktorý je zameraný na spájanie tímov, so špičkovými inštitúciami z celej Európy. Až štyri slovenské vedecké tímy prešli úspešne prvým kolom. V rámci tohto programu financovaného cez Horizont 2020 sa teraz pripravujú operačné plány na nové centrá excelentnosti.

Charakteristickým znakom financovania na Slovensku je okrem celkových nízkych výdavkov (0,82 percenta hrubého domáceho produktu) práve nízka miera súkromných investícií, ktoré dosahujú len približne 0,34 percenta HDP. Celkovo od roku 2005 podiel priemyslu na finančnej stimulácii výskumu poklesol z celkových 54 percent na 37,7 percenta, čo nekorešponduje s trendom Európskej únie dosiahnuť dvojtretinový podiel súkromných zdrojov na celkovom financovaní. Cieľ EK v Stratégii pre rast a zamestnanosť Európa 2020 je dosiahnuť do roku 2020 úroveň investícií do výskumu a investícií na 3 percentá HDP. Slovensko v roku 2013 zvýšilo svoj cieľ z jedného percenta na 1,2 percenta.

Výzvou pre Slovensko zostáva vytvorenie efektívneho systému podpory fungovania vedy a výskumu. Vo všeobecnosti stále chýbajú vede peniaze aj školstvo produkuje viac ekonómov a právnikov, ako absolventov prírodovedných a technických odborov. Pritom práve študenti technických smerov majú oveľa lepšie šance na uplatnenie. Príkladom môže byť Ústav robotiky a kybernetiky na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave, ktorého študenti si bez problémov nájdu zamestnávateľa ešte počas štúdia. Mobilizácia a kvalita ľudského potenciálu sa takto stáva jednou z kľúčových podmienok naštartovania výskumu a inovácií na Slovensku.