Ako v pondelok varoval generálny tajomník OSN Pan Ki-mun, svetu zostáva pár dní na odvrátenie hrozby klimatickej katastrofy.
Nateraz to vyzerá tak, že túto výzvu berú svetoví politici mimoriadne vážne. Vyjednávači na medzinárodnej konferencii OSN (Organizácia Spojených národov, pozn. red) o zmene klímy v Paríži, ktorá potrvá do 11. decembra, totiž prišli s novým návrhom klimatickej dohody. V pondelok večer začali o tomto návrhu rokovať ministri životného prostredia a zahraničných vecí z približne 150 krajín sveta.
Nový návrh pozostáva z 50 strán, čo je iba o štyri strany menej, ako mal predošlý návrh vypracovaný pred začiatkom týchto rokovaní. Európska únia plánuje jednotne s cieľom znížiť do roku 2030 emisie o 40 percent v porovnaní s rokom 1990 a zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov energií na 27 percent. USA by mali do roku 2020 znížiť emisie o 17 percent v porovnaní s rokom 2005 a do roku 2025 skresať CO2 až o takmer 28 percent v porovnaní s úrovňou v roku 2005. Čína by mala do roku 2027 znížiť emisie až o 65 percent. Podiel primárnej spotreby energie, ktorá je poskytovaná z obnoviteľných zdrojov, sa má zasa do roku 2030 zvýšiť o 20 percent. Ďalším významným znečisťovateľom ovzdušia je India, ktorá musí do roku 2030 skresať emisie o 33 až 35 percent v porovnaní s rokom 2005.
Denník Pravda priniesol stanoviská najväčších slovenských fabrík, ktoré sa obávajú, že v prípade čiastočnej dohody by ich biznis zasiahli vážne problémy. Aktuálny prístup svetových mocností vítajú.
„Akákoľvek dohoda, pokiaľ nie je globálna, spôsobuje zhoršovanie konkurencieschopnosti EÚ ako celku, s čím je spojená priama strata pracovných miest a presun výrobných kapacít do krajín, ktoré nie sú účastníkmi dohody. Už sme svedkami kritického stavu niektorých energeticky náročných odvetví, pričom ďalšie lokálne dohody môžu túto situáciu len zhoršiť,“ povedal Tibor Gregor, výkonný riaditeľ klubu 500, ktorý združuje najväčšie firmy na Slovensku.
Niektoré krajiny chcú, aby svetová klimatická dohoda obsahovala záväzok prestať do polovice storočia používať fosílne palivá, iné to považujú za nereálne. Najohrozenejšie krajiny, ako sú nízko položené ostrovy, chcú, aby sa bohaté krajiny, ktoré produkujú najviac skleníkových plynov, zaviazali, že budú financovať budúce škody vyvolané stúpajúcimi moriami. Eurokomisár pre energetiku a klimatické zmeny Miguel Arias Caňete povedal, že tento týždeň bude „týždňom kompromisov“, ak sa má dospieť ku globálnej dohode.
USA a ďalšie rozvinuté krajiny, ktoré sú tradične považované za tie, ktoré budú financovať opatrenia na obmedzenie vplyvov zmeny klímy, najnovšie žiadajú, aby sa k nim pripojili aj najrozvinutejšie z rozvíjajúcich sa krajín. Na riešenie globálnych výziev má slúžiť Zelený klimatický fond. Ten bude hlavným zdrojom financovania. Zdroje v objeme 100 miliárd dolárov ročne od roku 2020 však zatiaľ nie sú jednoznačne definované a fond je odkázaný predovšetkým na dobrovoľné príspevky z verejných zdrojov. Europarlament nedávno vyzval členské štáty EÚ, aby sa dohodli na zvýšení príspevkov na financovanie klimatických záväzkov tak, aby bolo v celosvetovom meradle reálne dosiahnuť cieľovú sumu 100 miliárd amerických dolárov.
Svetové veľmoci sú odhodlané zabrániť zopakovaniu neúspechu z predchádzajúcej konferencie OSN o klíme v Kodani v roku 2009. A dospieť k dohode o obmedzení emisií fosílnych pasív zodpovedných za zmenu klímy, hoci to zrejme nebude postačovať na to, aby teploty na zemi neprekročili nebezpečnú hranicu zvýšenia o dva stupne Celzia v porovnaní s predpriemyselným obdobím.