Uviedol to v sobotu šéf ministrov financií eurozóny Jeroen Dijsselbloem. Atény by tak teraz mali dostať dve miliardy eur z dohodnutej úverovej pomoci a tiež desať miliárd eur na rekapitalizáciu bánk.
Predstavitelia eurozóny už skôr uviedli, že hodnotiaca správa Európskej komisie bola kladná. Správa hodnotí, ako Atény plnia program reforiem dohodnutých v rámci tretieho záchranného programu. Krajina v jeho rámci získala veľmi lacný úver z európskeho záchranného fondu ESM, musí si však dať do poriadku verejné financie a reformovať ekonomiku. Tá musí byť konkurencieschopnejšia a výkonnejšia.
O plnení reforiem rokovali v Bruseli námestníci ministrov financií eurozóny. Podľa Dijsselbloema sa skupina zhodla, že Grécko dokončilo prvú sadu dôležitých míľnikov a opatrení vo finančnom sektore, ktoré sú dôležité pre úspešný proces rekapitalizácie bánk.
„Dohoda pripravila cestu k tomu, aby správna rada ESM 23. novembra formálne schválila vyplatenie dvoch miliárd eur čiastkovej tranže spojenej s prvou sadou dôležitých bodov,“ oznámil Dijsselbloem. Dodal, že to tiež umožňuje, aby ESM prípad od prípadu urobil rozhodnutie o prevode peňazí určených na rekapitalizáciu bánk.
Silne zadlžené Grécko sa v lete po polročnom povolebnom zmätku nakoniec dohodlo s eurozónou na treťom záchrannom programe. V jeho rámci by malo počas troch rokov dostať až 86 miliárd eur.
Európska centrálna banka (ECB) na konci októbra uviedla, že štyri hlavné grécke súkromné banky budú potrebovať maximálne 14,4 miliardy eur, aby prežili. Záchranný program pre Grécko pritom na ich rekapitalizáciu počítal s čiastkou až 25 miliárd eur. Činitelia eurozóny odhadujú, že grécke banky budú potrebovať len šesť až deväť miliárd eur.