Rezort financií vidí riziko aj v súčasnej utečeneckej kríze spojenej s bezpečnostnými hrozbami v Európe. Problémom sú takisto finančné dosahy pre európske štáty v súvislosti s konfliktom na Ukrajine.
Z týchto dôvodov pri stredajšom rokovaní o štátnom rozpočte na roky 2016 až 2018 prišiel predseda Výboru NR SR pre financie a rozpočet Daniel Duchoň (Smer) s pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré majú posilniť plánované rezervy rozpočtu.
V budúcom roku sa tak vytvorí 150-miliónová rezerva na nepriaznivý ekonomický vývoj, ale navyšuje sa aj rezerva na významné investície o 100 miliónov eur na takmer 176 miliónov eur. Tá súvisí s plánovaným príchodom štvrtej automobilky Jaguar Land Rover, ktorá zvažuje vybudovať závod pri Nitre.
Vláda chce navýšenie štátnych rezerv vykryť lepším výberom daní. „Daňové príjmy štátneho rozpočtu sa menia z dôvodu predpokladaného vyššieho výberu dane z pridanej hodnoty o 200 miliónov eur a spotrebných daní o 50 miliónov eur v priebehu roka 2016,“ odôvodňuje Duchoň.
Analytici neočakávajú veľké otrasy na finančných trhoch a výrazný ekonomický pokles v súvislosti so súčasnými bezpečnostnými hrozbami v Európe. „Aktuálne nám hrá do karát súčasná politika Európskej centrálnej banky v podobe jej masívneho nákupu štátneho dlhu, ale nemusí a nebude to tak večne,“ tvrdí analytik ČSOB banky Marek Gábriš.
„Z ekonomického pohľadu by utečenecká otázka či boj proti Islamskému štátu mali mať skôr povzbudivý vplyv na ekonomiku eurozóny. Bude to totiž znamenať, že mnohé štáty na čele s Nemeckom budú zvyšovať verejné výdavky na utečencov a ich integráciu do spoločnosti. Súčasne by mohli byť zvýšené aj výdavky na obranu,“ myslí si analytik J&T Banky Stanislav Pánis.
Pôjde rezerva na vyššie penzie?
Európska komisia v prípade slovenského rozpočtu vidí v budúcom roku problém aj v iných oblastiach. Komisia vo svojej najnovšej jesennej prognóze považuje na Slovensku za najväčší problém plánovaný tretí sociálny balíček, nakoľko nepozná jeho rozsah a možný dosah na štátny rozpočet.
Balíček by mala vláda predstaviť v decembri tohto roka, pričom v ňom ohlasuje zmeny pre mladé rodiny a dôchodcov. Poklesnúť majú aj odvody z príjmu. Práve na to by sa podľa analytikov zrejme mala využiť veľká časť z vytvorenej rezervy.
„Ďalšie negatíva pramenia z nákladov spojených s plánovaným PPP projektom na dobudovanie bratislavského obchvatu,“ píše komisia v prognóze, ktorú vydáva pre všetky členské krajiny EÚ. Minister financií Peter Kažimír v stredu v parlamente zdôraznil, že aj napriek sociálnym balíčkom je cieľ vyrovnaného rozpočtu v roku 2018 realistický. (Čítajte aj: Kažimír: Ciele v rozpočte sú reálne.)
„Som presvedčený, že návrh tohto rozpočtu vytvára základ aj pre pokračovanie v konsolidácii verejných financií. Prispeje k ďalšiemu znižovaniu hrubého dlhu,“ povedal Kažimír. Slovensko by podľa návrhu rozpočtu malo v budúcom roku hospodáriť s deficitom na úrovni 1,93 percenta HDP.
Cesta k vyrovnanému rozpočtu si vyžiada v rokoch 2017 a 2018 ďalšiu konsolidáciu v objeme zhruba 400 miliónov eur ročne. „Nech už bude vo vláde po budúcoročných parlamentných voľbách ktokoľvek, ak dodrží ciele, ktoré sú v rozpočte definované, bude sa môcť určite na konci budúceho roka zodpovedne pozrieť občanom do očí,“ dodal Kažimír.
Pomáhať by v tomto mal solídny hospodársky rast, v budúcom roku plánovaný na úrovni vyše troch percent HDP. Verejný dlh by mal v tomto roku dosiahnuť 52,8 percenta HDP, pričom podľa očakávaní rezortu financií by mal postupne klesať na 52,1 percenta výkonu ekonomiky v roku 2016.
Kritizované vratky za plyn
Vláda v budúcom roku v rámci druhého sociálneho balíčka znižuje DPH na vybrané druhy potravín zo súčasných 20 na 10 percent a počíta sa napríklad aj s vratkami za plyn. Týka sa to domácností v bytoch či rodinných domoch, ktoré používajú plyn na varenie, ohrev vody, alebo aj na kúrenie.
Na prelome rokov 2015–2016 by tieto domácnosti mali dostať poukážku na 10 až 165 eur. Vyše 47 miliónov eur má ísť zo ziskov SPP. V skutočnosti je možné, že priestor na jednorazové vratky sa vytvoril aj miernejším zlacňovaním plynu. Národná banka Slovenska očakávala pokles cien plynu o 7 percent a plyn od septembra zlacnel o 4 percentá.
Nezávislá Rozpočtová rada však upozorňuje na viacero problémov rozpočtu, ktoré nie sú z ich pohľadu dostatočne pokryté. Najvýznamnejšie riziko predstavuje zadlžené zdravotníctvo, podľa odhadov rady na úrovni 150 miliónov eur.