Uviedol to v pondelok podľa agentúry Reuters grécky minister financií Euklidis Tsakalotos po stretnutí so zástupcami európskych inštitúcií a Medzinárodného menového fondu (MMF).
Reformné opatrenia by mal teraz podľa Tsakalotosa schváliť grécky parlament a dohodu by v piatok mali potvrdiť námestníci ministrov financií eurozóny. To by malo umožniť vyplatenie ďalších dvoch miliárd eur z dohodnutej pomoci a poskytnutie desiatich miliárd eur na rekapitalizáciu gréckych bánk.
Rozhovory týkajúce sa vyplatenia ďalšej časti pomoci mali byť podľa pôvodných predpokladov dokončené do polovice októbra. Zablokovali ich ale nezhody okolo pravidiel pre zabavovania nehnuteľností pri nesplácaní hypoték a pre správu daňových nedoplatkov.
Grécka ekonomika v prvej polovici tohto roka rástla, v treťom kvartáli ale hrubý domáci produkt klesol oproti predošlému štvrťroku o 0,5 percenta. Ekonomiku totiž v lete zasiahli nezhody medzi gréckou vládou a medzinárodnými veriteľmi, ktorých dôsledkom bolo okrem iného obmedzenie pohybu kapitálu v Grécku.
Silne zadlžené Grécko sa v lete nakoniec dohodlo s eurozónou na treťom záchrannom programe, v rámci ktorého by malo počas troch rokov dostať až 86 miliárd eur.
Európska centrálna banka (ECB) koncom októbra uviedla, že štyri hlavné grécke súkromné banky budú pre svoje prežitie potrebovať maximálne 14,4 miliardy eur. Záchranný program pre Grécko pritom na ich rekapitalizáciu počítal s čiastkou až 25 miliárd eur. Nižšie kapitálové potreby bánk podľa Európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM) zrejme povedú k tomu, že celkový objem záchranného balíka bude menšia než predpokladaných 86 miliárd eur.