Zdôraznil ale, že ide iba o jeho osobný názor a že euroskupina ako taká o tejto veci merokovala. Možnosť označiť terajšiu migračnú krízu ako „výnimočnú okolnosť“, a teda dôvod na menej prísne hodnotenie, začali nedávno žiadať niektoré členské krajiny únie.
„Nie všeobecne, nie pre všetky krajiny a nie navždy. Ale teraz je to pre niekoľko krajín veľká výzva. Humanitárna, ale aj finančná a fiškálna,“ poznamenal Dijsselbloem.
Európska komisia, ktorá stráži dodržiavanie pravidiel takzvaného Paktu stability a rastu, dala v minulých týždňoch najavo, že ak sa vôbec rozhodne k utečenecké kríze prihliadnuť, bude to prísne posudzovať len prípad od prípadu. Migračná kríza totiž na hospodárenie členských krajín únie nemá rovnaký dopad.
Eurokomisár Pierre Moscovici upozornil, že predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker sa už vyjadril podobným spôsobom ako teraz Dijsselboem.
Komisia minulý týždeň vo svojej jesennej makroekonomické predpovede prvýkrát uviedla, ako podľa jej názoru migračná kríza dopadá a bude dopadať na európske hospodárstvo.
V krátkodobom pohľade, ktorý však s dohľadom nad fiškálnou politikou súvisí najviac, je vplyv negatívny, predovšetkým kvôli vyšším verejným výdavkom. Líši sa však výrazne medzi jednotlivými únijnými krajinami. Tranzitné krajiny zaťažujú náklady na záchranné operácie, ochranu hraníc či potrebu krátkodobej pomoci. Cieľové štáty musia investovať do ubytovacích kapacít, podpory utečencov či školstva a podobne.
U najpostihnutejších krajín komisia v prognóze odhaduje tento rok negatívny dopad na ekonomiku vo výške 0,2 percenta hrubého domáceho produktu, s tým, že v budúcom roku by sa situácia mala stabilizovať.
V strednodobom a dlhodobom výhľade – pri správnej politike – má byť dopad migračnej krízy mierne pozitívny. Viac vraj z príchodu nových ľudí na pracovný trh budú profitovať cieľové krajiny, v roku 2020 by v celoeurópskom priemere mala terajšia migračná vlna podporiť rast ekonomiky asi o 0,2 až 0,3 percenta HDP.