Konštatujú to ministerstvo financií a Národná banka Slovenska (NBS) v spoločnej analýze, v ktorej sa okrem iného pozreli na fungovanie tohto inštitútu v zahraničí. Ako ďalej informuje portál voFinanciach.sk, reverzné hypotéky vznikli so zámerom umožniť vlastníkom nehnuteľností uvoľniť časť ich hodnoty premenou na hotovosť, ktorá môže byť v podobe jednorazového alebo pravidelného príjmu a zároveň si zachovať právo na bývanie v danej nehnuteľnosti.
Rezort financií spolu s centrálnou bankou v závere analýzy navrhujú buď nepokračovať v legislatívnej úprave schém na transformáciu dlhodobého majetku, alebo umožniť poskytovanie takýchto produktov len inštitúciám s bankovou alebo poisťovacou licenciou. V analýze, ktorá je aktuálne v pripomienkovom konaní, vyzvali predkladatelia jednotlivé subjekty, aby sa vyjadrili, ku ktorej zo spomínaných alternatív sa prikláňajú.
Podstatou reverzných hypoték je možnosť veriteľa, napríklad banky, poskytnúť úver krytý hypotékou na časť hodnoty nehnuteľnosti seniora, pričom výška úveru je zvyčajne maximálne do výšky 50 % hodnoty nehnuteľnosti. Úver je možné čerpať jednorazovo alebo ako mesačné platby v dohodnutej výške a lehote splatnosti. Podmienkou je minimálny vstupný vek seniora, napr. 55 rokov a osobné vlastníctvo nehnuteľnosti. Splatenie takejto hypotéky je zabezpečené až na konci reverzného hypotekárneho vzťahu, a to napríklad z výnosu z predaja nehnuteľnosti po smrti vlastníka. Počas doby trvania produktu pritom senior neplatí žiadne splátky a zostáva vlastníkom nehnuteľnosti, z čoho vyplýva, že záväzok pri správe a údržbe nehnuteľností a všetky náklady s tým spojené nesie stále až do skončenia reverzného hypotekárneho vzťahu.
Jedným zo záverov analýzy je konštatovanie rezortu financií a NBS, že Slovensko má potenciál na rozvoj modelov na transformáciu dlhodobého majetku, nakoľko sú v našich podmienkach použiteľné dva možné prístupy. Konkrétne vyššie spomínaný úverový produkt alebo v druhom prípade poistný produkt, ktorý sa líši hlavne vzťahom k nehnuteľnosti. V tomto prípade sa totiž mení vlastnícke právo k nehnuteľnosti na začiatku zmluvného vzťahu a senior môže v nehnuteľnosti naďalej doživotne bývať. "Avšak predpokladáme, že budú nutné významné legislatívne úpravy v iných súvisiacich oblastiach, napr. ochrana spotrebiteľa, občianske právo – dedičstvo, daňové zákony, posilnenie ochrany užívateľa nehnuteľnosti na základe vecného bremena,“ upozorňujú predkladatelia. Napriek tomu, že Slovensko má ekonomické predpoklady na rozvoj trhu s reverznými hypotékami a to najmä v regiónoch s vyššou priemernou hodnotou nehnuteľností, nepredpokladá ministerstvo financií a NBS ani po prijatí potrebnej legislatívy náhly rozvoj tohto trhu. Existujú preto rôzne príčiny, najmä kultúrne, vzdelanostné, ale aj početnosť rizík pre seniorov ako aj pre poskytovateľov.
Analýzu existujúcich legislatívnych noriem upravujúcich fungovanie reverzných hypoték v zahraničí a skúseností s ich fungovaním vypracovalo ministerstvo financií v spolupráci s NBS v súlade s úlohou, ktorá vyplynula z uznesenia vlády z roku 2013 k návrhu Národného programu aktívneho starnutia na roky 2014 – 2020. Po vyjadrení zainteresovaných subjektov a po skončení pripomienkového konania by sa analýzou mala zaoberať vláda.