Severania majú lietať na naše svahy

Doterajšie výsledky v cestovnom ruchu predpovedajú po vlaňajšom prepadáku mimoriadne úspešný rok. Aj vďaka peknému počasiu časť Slovákov dovolenkovala v tuzemsku a viac k nám zavítalo aj zahraničných dovolenkárov.

09.11.2015 06:00
Skalnaté pleso, Vysoké Tatry, lyžovačka Foto: ,
Skalnaté pleso vo Vysokých Tatrách patrí k vyhľadávaným lyžiarskym destináciám.
debata (10)

Z doterajších údajov vyplýva, že tento rok by mohol prekonať rekordný počet štyri milióny dovolenkárov z roku 2013. Ivana Magátová, generálna riaditeľka sekcie cestovného ruchu ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, tvrdí, že ide nielen o dosahy dobrého počasia.

Prečo sa domácemu turizmu tento rok odrazu darí?
Keď si zoberieme údaje za prvý polrok, nárasty v počte turistov sú v porovnaní s minulým rokom viac ako 10-percentné. Rovnako uspokojivé sú aj výsledky za august, keď návštevnosť Slovenska medziročne stúpla až o 20 percent. K rozhodujúcim faktorom by som zaradila najmä priaznivé klimatické podmienky, dôsledkom čoho bola pomerne tuhá a dlhá zimná sezóna. Veľmi teplé počasie ovplyvnilo aj dĺžku a priebeh letnej turistickej sezóny. Aj vplyvom medzinárodnej situácie sa rozvíja domáci cestovný ruch. Za veľmi dôležitú však považujem skutočnosť, že z roka na rok sa zlepšuje aj kvalita poskytovaných služieb nielen v ubytovacích, ale aj stravovacích zariadeniach či v turisticko-informačných kanceláriách. Dnes už aj kultúrne a historické zariadenia prispôsobujú svoje služby potrebám turistov, zvyšuje sa počet podujatí ponúkaných tak domácim, ako aj zahraničným návštevníkom, jednoducho skvalitňuje sa marketing a destinačný manažment.

Služby v ubytovacích a stravovacích zariadeniach sú však pre niektorých Slovákov stále relatívne drahé, a preto dávajú neraz prednosť pobytu v zahraničí.
Ako nám ukazujú štatistické údaje, tak v prvom polroku tohto roka bola priemerná cena za ubytovanie 25,5 eura, čo znamená udržanie úrovne z predchádzajúceho roka, respektíve minimálne zníženie. Je to aj so zahraničím porovnateľná cena za ubytovanie. Otázka dovolenky však nie je iba o ubytovaní a stravovaní, aj keď možno táto časť tvorí významnú časť nákladov. Cesta rastu domáceho cestovného ruchu vedie, popri vonkajších okolnostiach, predovšetkým cez balíky služieb, ktoré oslovia potenciálneho návštevníka a následne tieto služby bude spotrebúvať. Pritom stále dôležitejšou sa stáva otázka vhodného marketingu vrátane jeho destinačnej formy.

Je podpora cestovného ruchu zo strany štátu dostatočná? Vláda spomínala tzv. dovolenkové šeky a hotelieri už dlhšie trvajú na zavedení nižšej DPH pre služby v cestovnom ruchu.
O dostatočnosti niečoho, a to aj v prípade podpory cestovného ruchu, nie je možné nikdy hovoriť. Ak si uvedomíme situáciu na medzinárodnom trhu cestovného ruchu, osobitne v rámci Európy vidíme, že všetky krajiny intenzívne pôsobia tak v oblasti rozvoja infraštruktúry, ako aj marketingu. Konkurenčne obstáť v tejto situácii si vyžaduje nemálo prostriedkov i námahy, a preto hľadáme rôzne formy podpory. Zámerom je možná podpora domáceho cestovného ruchu prostredníctvom daňovo-odvodových možností. Nastavenie takéhoto systému však bude závisieť aj od širších možností, a to tak na strane zamestnávateľov, ako aj štátneho rozpočtu.

Zo štatistík vyplýva, že tento rok k nám prišlo viac turistov zo zahraničia. Ktoré krajiny najviac prekvapili a čomu pripisujete rastúci záujem?
Na každom trhu sa treba propagovať iným spôsobom. Tento rok sme napríklad veľa pracovali na talianskom trhu, kde nám prišla vhod propagácia našej krajiny v rámci svetovej výstavy Expo v Miláne. V prípade Veľkej Británie nám pomohlo najmä nové letecké spojenie z Košíc a Popradu. Znamená to, že zahraniční klienti sa už nekoncentrujú len v Bratislave, ale z hlavného mesta sa rozpŕchnu ďalej. Aktuálne teraz pripravujeme prezentáciu pre klientov na severe Európy, pre ktorých by mohlo byť zaujímavé prísť k nám lyžovať. Postupne sa rozvíja aj diverzifikácia návštevnosti, keď k nám vo zvýšenej miere prichádzajú aj turisti z iných než tradičných susedných krajín. Súčasne je však potrebné zdôrazniť, že tento priaznivý vývoj je dosahovaný aj napriek dosahom situácie na Ukrajine a následne aj v Rusku. Ide o krajiny, z ktorých k nám chodievalo nemálo turistov.

Prečo by mali mať práve ľudia zo škandinávskych krajín záujem o naše lyžiarske strediská?
Oni tam síce zimu majú, ale podmienky na lyžovanie nie sú postačujúce. Tamojšie kopce napríklad nie sú dostatočne vysoké a nemajú ani správny sklon. Naše strediská sa navyše zlepšujú aj v poskytovaní služieb. Pre klienta sú totiž popri lyžovaní dôležité aj vedľajšie aktivity, ktoré dávajú stredisku pridanú hodnotu. Pre najmenších návštevníkov sa organizujú napríklad karnevaly na lyžiach a hrajú bábkové predstavenia. Tento rok dokonca rokujeme o tom, aby sa na Slovensku zaviedla počas zimnej turistickej sezóny nová letecká linka. Ide pritom najmä o krajiny, ako je Dánsko, Švédsko a Nórsko.

Poskytujeme dostatočné možnosti relaxu?
Potenciál našich lyžiarskych stredísk spočíva nielen v ich konfigurácii, vhodnej aj pre menej náročného lyžiara, ktorého máme doma, ako aj v okolitých krajinách, ale v súčasnosti už aj v možnosti zimných či letných pobytov v horách s kúpaliskami, ktoré sa nachádzajú v blízkosti týchto stredísk. V kombinácií s kultúrno–historickými a prírodnými atraktivitami i rozvíjajúcimi sa aktivitami sa tak postupne vytvárajú priaznivé podmienky na aktívne trávenie pobytov, čo je v súčasnosti jedna z najvýraznejších vývojových tendencií v cestovnom ruchu.

Do akej miery je v rámci spoločných aktivít v oblasti cestovného ruchu dôležitá vzájomná spolupráca ostatných krajín?
Minulý rok podpísalo sedem krajín (Slovensko, Česko, Poľsko, Maďarsko, Ukrajina, Rumunsko, Srbsko, pozn. autora) v Bratislave tzv. karpatský dohovor, ktorého cieľom je významnejšia propagácia karpatského regiónu. Úlohou všetkých krajín je vytvoriť si spoločnú značku a produkt cestovného ruchu, ktorý budú prostredníctvom národných turistických agentúr propagovať v zahraničí. V oblasti karpatskej stratégie je však Slovensko stále na začiatku.

Ivana Magátová vyštudovala Vysokú školu ekonomickú v Bratislave. Je spoluzakladateľkou Slovenskej agentúry pre cestovný ruch, kde pôsobila ako zástupkyňa riaditeľa a neskôr ako generálna riaditeľka. V rokoch 2004 až 2007 pracovala na veľvyslanectve SR v ČR na pozícii obchodnej radkyne. Momentálne pôsobí vo funkcii generálnej riaditeľky sekcie cestovného ruchu na Ministerstve dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR.

© Autorské práva vyhradené

10 debata chyba
Viac na túto tému: #cestovný ruch #turizmus
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy